Astropozorovanie

 Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Gemini, Geminorum, Gem

Súhvezdie Blíženci predstavuje dórskych hrdinov z gréckej mytológie, Kastora /Castora/ a Polluxa /Polydeukésa/. Dvojčatá boli synovia spartskej kráľovnej Lédy. Zatiaľ čo Pollux mal za otca najvyššieho boha Dia, ktorý kráľovnú navštívil v podobe Labute, Kastora počal v ten istý deň spartský kráľ Tyndareus. Helena, pre ktorú vypukla trójska vojna bola ich sestrou. Obaja chlapci boli už v mladosti veľmi statoční. Kastor vynikal v lukostrelbe, v jazde a v krotení koní. Pollux bol veľmi dobrým zápasníkom. Prežili spolu mnohé dobrodružstvá, spolu s mnohými ďalšími hrdinami sa zúčastnili i výpravy Argonautov za zlatým rúnom do Kolchidy. Počas plavby na Čiernom mori naraz vypukla hrozná víchrica. Zo všetkých námorníkov len Orfeus nestrácal nádej. Začal hrať na svojej kúzelnej lýre a prosil bohov o pomoc. Búrka zrazu prestala a na čeloch oboch bratov sa rozsvietili jasné hviezdy. Od tej chvíle ich námorníci pokladali za svojich ochrancov. Hovorilo sa im "nebeské dvojčatá". Jedného dňa sa však Kastor pri boji smrtelne zranil, a keďže po svojom pozemskom otcovi nezdedil nesmrteľnosť, krátko na to zomrel. Nevlastní bratia boli natoľko nerozluční, že nesmrteľný Pollux už ďalej nechcel žiť sám a požiadal Dia, aby ho poslal za svojím bratom. Najvyšší boh súhlasil pod podmienkou, že sa musí o svoju nesmrteľnosť s Kastorom rozdeliť: vždy jeden deň budú môcť žiť na Olympe medzi bohmi a ďalší deň musia stráviť v Hádesovom podsvätí. Zároveň ich ako večnú pamiatku bratskej súdržnosti nechal navždy vedľa seba žiariť aj na oblohe. Súhvezdie ale bolo známe už dávno predtým. V sumerskom epose o Gilgamešovi to boli priatelia Enkidu a Gilgameš, ktorí bojovali s býkom. Pre starých Rimanov predstavovali Romula a Rema, legendárnych zakladateľov Ríma, ktorých dojčila a vychovala vlčica.

Zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy, ktorým prechádza Slnko po letnom slnovrate, od 21. júna do 19. júla, preto vystupuje vysoko nad horizont v zimnom období. Na večernej oblohe sú však Blíženci viditeľní u nás už od novembra a až do začiatku júna. Jasné hviezdy súhvezdia utvárajú nepravidelný obdĺžnik medzi Rakom a Býkom. Vrcholia o polnoci začiatkom januára vo výške asi 65 stupňov nad južným obzorom. Súhvezdie obsahuje 70 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Na oblohe zaberajú 0,157 sr.

Dvojica jasných hlavných hviezd, ktoré dosahujú prvú hviezdnu veľkosť, sa nazýva Kastor a Pollux. Sú si úplne rozdielne: jasnejší a bližší Pollux je osamelým oranžovým obrom, bez sprievodcov a zaujímavostí. Kastor je o niečo slabší, ale je pôsobivým hviezdnym systémom a patrí k najzaujímavejším hviezdam na oblohe. Súhvezdím prechádza na západnom okraji zimná Mliečna cesta, preto ponúka široký výber nebeských objektov: Od emisných či planetárnych hmlovín, otvorených hviezdokôp až po dvoj- a premenné hviezdy. Najkrajšími z nich sú veľká otvorená hviezdokopa M35, po Hyádach a Plejádach najkrajšia svojho druhu na zimnej oblohe a jasná planetárna hmlovina Eskimák. V druhej časti súhvezdia - mimo Mliečnej cesty, leží pomerne slušný počet slabých galaxií. V Blížencoch, neďaleko hviezdy η Geminorum objavil roku 1781 William Herschel Urán, prvú planétu novoveku. Pri hviezde δ Geminorum našiel zase v roku 1930 Clyde Tombaught Pluto.

mapa súhvezdia Blíženci, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

Kastor - α Gem, hoci je Pollux o niečo jasnejší, je gréckym písmenom alfa označený Kastor /23. najjasnejšia hviezda oblohy/. Má jasnosť 1,5^m a je od Zeme vzdialený 45 svetelných rokov. Okrem toho je to známy viacnásobný systém. Hlavná zložka má jasnosť 1,9^m a je celkove 22-krát svietivejšia ako Slnko, sprievodca dosahuje 2,9^m. Navzájom sa obehnú okolo spoločného ťažiska za 350 až 400 rokov. Vzájomná uhlová vzdialenosť tejto dvojice bola v uplynulých rokoch pomerne malá a roku 1970 dosiahla svoje minimum 1,9". Odvtedy sa postupne zasa zväčšuje, takže sa tieto modré zložky dajú rozlíšiť aj malým ďalekohľadom. Roku 1985 bola ich vzdialenosť 2,6" a do roku 2000 vzrástla na 3,8 oblúkovej sekundy.

Skúmaním ich spektra sa zistilo, že každá z nich je sama dvojitým systémom, jedná sa tedo o pár tesných dvojhviezd. Malým ďalekohľadom môžeme v odstupe 72,5 oblúkovej sekundy odhaliť červenkastého trpaslíka. V skutočnosti je zákrytovou premennou hviezdou a má označenie YY Geminorum. Jeho jasnosť kolíše medzi 9,1-9,6^m v perióde iba 19,5 hodiny. Aj on patrí do tohto systému! Trvá mu niekoľko tisíc rokov, kým obe hlavné hviezdy obehne. Kastor je teda vlastne 6-násobným systémom.

Pollux - β Gem, jasnosťou 1,14^m je 17. najjasnejšou hviezdou oblohy. Svojou svietivosťou /abs. mag. = +1,1/ prekonáva 35-krát svietivosť Slnka, jej priemer je 4 až 5 krát väčší. Pollux je na rozdiel od Kastora oranžovočervený. Jeho nápadný odtieň uvidíme i voľným okom. Nachádza sa vo vzdialenosti 35 svetelných rokov.

Keďže ako najjasnejšia hviezda súhvezdia nie je označená písmenom alfa, ale beta, vznikli podnety, ktoré tvrdia, že jedna z týchto hviezd zmenila jasnosť od vtedy, čo boli vyznačené v Bayerovom atlase na začiatku 17. storočia. Je to ale dôkazom nepotvrdený dohad.

Wasat - δ Gem, dvojhviezda rozlíšiteľná malým ďalekohľadom. Hlavná hviezda má jasnosť 3,5^m a sprievodca 8,2^m, pričom jeho obežná doba je asi 1 200 rokov. Roku 1985 bol sprievodca od hlavnej hviezdy vzdialený 6", takže sa dal pozorovať ďalekohľadom s priemerom objektívu 6 cm. Do roku 2000 sa ich vzájomná vzdialenosť zmenšila na 5,8". Aj tak to nie je žiadny problém pre 200 mm ďalekohľad, v ktorom uvidíme i ich žltú, resp. bledomodrú farbu.

Mekbuda - ζ Gem, jedna z najjasnejších cefeíd na oblohe: hlavná hviezda mení svoju jasnosť v rozpätí 3,6^m až 4,1^m v perióde 10,15 dňa. Vhodnými porovnávajúcimi hviezdami sú κ /3,57^m/ a υ Gem /4,07^m/. Jeden sprievodca sa nachádza v odstupe 96 oblúkových sekúnd a má jasnosť 8^m, druhý 11. magnitúdy je pozorovaný 87" ďaleko. Sú to však len optickí spoločníci. Mekbuda pulzuje zo vzdialenosti 1 400 svetelných rokov.

Mebsuta - ε Gem, má vzdialeného sprievodcu 9. magnitúdy v odstupe 110,3". Leží vo vzdialenosti 685 svetelných rokov.

Tejat Prior - η Gem, červený obor, jasná polopravidelná premenná hviezda so zmenou magnitúdy od 3,1 po 3,9 v perióde asi 223 dní. Vo vzdialenosti 1,4" má sprievodcu 8,8^m. Dobrou porovnávacou hviezdou je μ Gem. Leží vo vzdialenosti 186 svetelných rokov.

ν Gem - zložky majú jasnosť 4,1^m a 8^m, pričom ich vzájomná vzdialenosť je 113".

Tejat Posterior - μ Gem, zložky jasnosti 3,2^m a 9,8^m ležia vo vzájomnej vzdialenosti 122,5 oblúkovej sekundy. Nachádzajú sa 231 svetelných rokov ďaleko od našej planéty.

κ Gem - dvojhviezda rozlíšiteľná aspoň 100 mm ďalekohľadom. Tvoria ju zložky s jasnosťou 3,6^m a 8,1^m, vzájomne vzdialené 7". Jasnejšia zložka je oranžovožltá, sprievodca je modrastý.

λ Gem - nerovnako jasný pár je tvorený bielou až modrastou hlavnou zložkou /3,6^m/ a slabším modrastým spoločníkom /10,7^m/, ktorý sa nachádza v odstupe 9,6".

15 Gem - dvojhviezda, zložky jasnosti 6,6^m a 8^m ležia v odstupe 27,1". V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 10 cm navyše ľahko postrehneme ich žlto-modrý kontrast.

20 Gem - dve takmer rovnako jasné zložky /6,3-6,9^m/ ležia v ostupe 20". Jasnejšia má žltú, slabšia bledomodrú farbu.

38 Gem - spoločníci majú jasnosť 4,7^m a 7,7^m a navzájom sa obehnú raz za asi 3 190 rokov. Na prelome storočí je ich vzájomný odstup približne 7,1 oblúkovej sekundy, čím zložky pohodlne oddelíme ďalekohľadom s priemerom objektívu 8 cm. Jedna má žltú, druhá bledomodrú farbu.

Struve 1108 - ďalšia dvojhviezda, v 100 mm ďalekohľade je pekným párom hlavnej žltej zložky /6,6^m/ a modrastého sprievodcu /8,3^m/. Ich odstup = 11,5".

R Gem - premenná hviezda typu Mira Ceti, jej jasnosť kolíše v rozmädzí 6-14^m v perióde 370 dní. Leží neďaleko hviezdy δ Gem.

Deep-sky objekty

M35 - Charles Messier našiel túto otvorenú hviezdokopu v roku 1764, ale už pred tým, v roku 1745 sa o objekte v tejto časti oblohy zmieňuje v liste švajčiarsky astronóm de Cheseaux. Táto veľkolepá OH sa nachádza 2,5 stupňa severozápadne od hviezdy eη Geminorum a 7 stupňov východne od Krabej hmloviny. Ako hmlistá škvrna /5,1^m/ je viditeľná aj voľným okom. V triédri sa javí ako kruhová, hustá skupina stredne jasných a slabších hviezd. V skutočnosti ich obsahuje 2 500 - rozkladajú sa v priemere 24 ly. Jej stred je od nás vzdialený približne 2 200 svetelných rokov.

V 200/250 mm ďalekohľade rozlíšime 75 hviezd, z ktorých viac ako 20 dosahuje jasnosť 7,5-10^m. Vonkajšie rozhranie je veľmi nepravidelné, okraj kopy sa nepatrne stráca v okolitom hviezdnom poli. Spolu s okolitými hviezdami rozkladajúcimi sa do jeden a pol stupňa od centra kopy sa počet členov zvyšuje na 150. Relatívne na hviezdy chudobná V-Z línia rozdeluje kopu na dve časti. Severná obsahuje nápadný hviezdny reťazec na jej SZ strane. Južná časť je rozšírenejšia a jej stredom, pozdĺž na hviezdy chudobnej línie sa vinie ďalší hviezdny reťazec. V 300/350 mm ďalekohľade môžeme napočítať na ploche 1,5 stupňa prinajmenšom 150 hviezd. Napriek tomu, že M35 nemá nejakú centrálnu kondenzáciu, či dobre rozoznateľné okraje, mnoho jej hviezd je umiestnených v atraktívnych zbierkach a reťazcoch. Najnápadnejší reťazec, v severnej časti kopy, sa točí SV-JZ a končí pri nádhernej žlto-modrej dvojhviezde Struve 134. Ďalší reťazec sa šíri východne k hviezde 5 Geminorum /5,8^m/. Tretí pokračuje pozdĺž V-Z línie chudobnej na hviezdy, ktorá delí kopu na dve časť. Hviezdami jagajúca sa škvrna NGC 2158 poskytuje pekný kontrast k M35

NGC 2129 - táto otvorená hviezdokopa /6,7^m/ je viditeľná už v triédri ako hmlistá škvrna okolo dvoch hviezd 7,4^m a 8,6^m. V ďalekohľade nad 150 mm a pri 100x zväčšení sa zobrazí pomerne jasná, kompaktná, malá kôpka. Tvorí ju päť hviezd 10-11^m, desať 12^m a pár tuctov slabších, ktoré sú koncentrované okolo dvoch najjasnejších členov. Kopa je rozdelená do dvoch nepravidelných hviezdnych reťazcov.

NGC 2158 - otvorená hviezdokopa /8,6^m/, nachádza sa vo vzdialenosti 13 000 ly smerom k okrajovým častiach Galaxie. Na oblohe je slabším spoločníkom oveľa rozsiahlejšej otvorenej hviezdokopy M35. Oproti nej však leží v asi 6x väčšej vzdialenosti. Keby tomu tak nebolo, bola by jednou z najkrajších otvorených hviezdokôp na celej oblohe. Jej veľká hviezdna hustota a symetrické rozmiestnenie je prirovnaneľné k tým menej zhusteným guľovým hviezdokopám. Je stará tri miliardy rokov.

V 200 mm ďalekohľade je pri malom zväčšení vidieť ako mliečna škvrna v bohatom hviezdnom poli, hneď juhozápadne od M35. Pri 100x zväčšení je peknou, ale slabou spŕškou drobných hviezd. Pár hviezd je viditeľných oproti hmlistému pozadiu, ktoré je značne bohatšie blízko centra. V 300 mm ďalekohľade je veľmi zhustenou, bohatou zbierkou slabých hviezd, kontrastujúcou pekne s jasnejšou M35. Vďaka množstvu hviezd blízko centra má zjav uvolnenej GH. Oproti hmlistému pozadiu môžeme rozlíšiť 50 hviezd jasnosti 13^m a slabších /na JV rozhraní je hviezda 10,5^m/. Niekoľko hviezdnych reťazcov sa šíri z kopy: jeden na západnom rozhraní sa pripája na JZ, ďalší sa pripája zo SV rozhrania na východnú stranu smerom k M35.

NGC 2266 - v 250 mm ďalekohľade bohatá, atraktívna kopa. Nápadná a dosť zhustená skupina 50 hviezd v trojuholníkovom tvare. Jeho juhozápadný vrchol je označený hviezdou 8,5^m, od ktorej sa SSZ vinie malý reťazec hviezd. 300/350 mm - 125x: zaujímavá kopa! Je pomerne jasná, celkom bohatá a dosť koncentrovaná. Iba v samotnej, najbohatšej južnej časti nie je menej ako 50 hviezd 11-15^m. Pri tomto zväčšení kopy vyzerá skôr nepravidelná ako trojuholníkové tvaru. Zopár pekných hviezdnych reťazcov je celkom nápadných. Jeden začína pri hviezde 8,5^m na JZ rozhraní kopy a točí sa východne. Druhý sa točí okolo kopy zo severu na juhozápad.

Eskimák - NGC 2392, planetárna hmlovina neďaleko δ Gem, objavená v roku 1787 W. Herschelom. Názov "Eskimák" alebo "Klaun" získala podľa farebných fotografií, na ktorých pri troche fantázie pripomína ľudskú tvár k kožušine. Vzdialená je pravdepodobne 3 000 ly.

Hmlovina je dostatočne jasná /9,2^m/ i pri pozorovaní z osvetlených miest, jej jas je totiž koncentrovaný v malej ploche, na ktorého skúmanie teda potrebujeme použiť veľké zväčšenie. Nájdeme ju už ďalekohľadm s priemerom objektívu aspoň 100 mm. Má malý ale jasný kruhový modrastý disk, v ktorom sa nachádza i centrálna hviezda /10,5^m/. V 200/250 mm je modrastý odtieň zrejmý, navyše pôsobí i "blikajúci efekt". 250x zväčšenie odhalí nezreteľný tmavý prstenec v polovičnej vzdialenosti od centra smerom k okraju. 400/450 mm - 250x: nádhera! Eskimák predvedie pekný jasný, modrastý disk, ktorý je rozdelený tmavým prsteňom. V strede sa nachádza centrálna hviezda, vonkajšiu časť obklopuje nejasný tmavý prstenec, ktorý obkolesuje vnútornú, jasnejšiu časť disku zhruba na polceste medzi stredom a okrajom planetárky.

NGC 2395 - otvorená hviezdokopa 8. magnitúdy, ktorá je v 200/250 mm ďalekohľade vidieť ako pomerne jasná spŕška 40 hviezd 9^m a slabších, rozdelených do dvoch skupín. Severná je rozsiahlejšia, nepravidelná a viac koncentrovaná. Oddelený, trochu krivý "kvetináč" ležiaci juhovýchodne nepatrí hviezdokope. V 300/350 mm ďalekohľade uvidíme 45 hviezd, ktoré tvoria dve koncentrácie spojené hviezdnym reťazcom. Severnejšia zahŕňa viac hviezd, južná je uvolnenejšia a chudobnejšia, ale je zdôrazňovaná jasným trojuholníkom tvoreným jednou hviezdou 11^m a dvomi 10^m.

NGC 2420 - bohatá otvorená hviezdokopa, v 200 mm ďalekohľade sa predstaví ako pomerne rozsiahla skupina troch tuctov koncentrovaných hviezd 10-13^m. Najjasnejšia hviezda sa nachádza blízko západného rozhrania. Hviezdokopa leží medzi dvomi hviezdami 9^m. 300 mm ďalekohľad odhalí polovicu zo všetkých 100 členov. Zjavujú sa dobre na nerozlíšiteľnom hmlistom pozadí. Okolité hviezdy sa nachádzajú skôr na východnej ako na západnej strane.

Medúza - PK205+14.1, nezvyčajná planetárna hmlovina, aj keď dosahuje iba 10,3^m, jej plošný jas je veľmi slabý a problém uvidieť ju môžeme mať i v okuláre 300 mm ďalekohľadu. Zjavuje sa ako veľmi slabý, pomerne rozsiahly objekt v tvare nepravidelného polmesiaca. Jeho severovýchodný koniec je jasnejší a v hmlovine je ponorených pár hviezd. V 400/450 mm je najlepšie vidieť pri malom zväčšení a s filtrom O-III. Jasnejšia plocha je ozrutným kosákom čiastočne vyplneným slabšom hmlovinou. V oblúku sú prinajmenšom tri hviezdy, ani jedna z nich sa však nenachádza v centrálnej časti. Bez filtra je hmlovina slabšie viditeľná. Jeden a pol stupňa severozápadne leží otvorená hviezdokopa NGC 2395.

Ostatné

Geminidy - aktívny meteorický roj, ktorý dosahuje svoje každoročné maximum 14. decembra, kedy môže produkovať až 60 meteorov za hodinu. Meteory s týmto radiantom /rektascencia 7 hod. 28 min, deklinácia + 32st/, ktorý leží pri hviezde Kastor sa objavujú od 7. do 16. decembra. Meteorický roj Geminidy má dráhu blízku dráhe asteroidu 1938 TB. Geminidy boli prvý raz pozorované okolo roku 1862.

Tabuľka

© 2003-2004