Astropozorovanie

 Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Cepheus, Cephei, Cep

Cefeus je jedným zo súhvezdí známych už v antických dobách. Predstavuje etiópskeho kráľa, manžela Kasiopeje a otca Andromédy. Tá bola vydaná oblude, pred ktorou ju zachránil Perzeus. Všetko skončilo svadbou Perzea a princeznej Andromédy. Hlavné postavy známeho príbehu môžeme vidieť všetky na jesennej oblohe, najlepšie vo večerných hodinách. Sám Cefeus v príbehu nehral príliš dôležitú úlohu, možno aj preto je na oblohe z uvedených postáv najhoršie vidieť.  

Súhvezdie severnej oblohy neďaleko nebeského pólu, ktoré v našich zemepisných šírkach nezapadá. Utvára ho kosoštvorec ležiaci na predĺženej spojnici Veľkého voza s Polárkou, ktorý vrcholí o polnoci koncom augusta v blízkosti zenitu, vo večerných hodinách je teda najlepšie viditeľný počas októbra a novembra. Môžeme si pomôcť aj pomocou Kasiopeje - mieri na neho 2x predĺžená spojnica hviezd Shedir a Caph. Obsahuje 60 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Cepheus zaberá na oblohe plochu 0,179 sr a rozlohou na oblohe sa radí na 27. miesto medzi všetkými súhvezdiami.

Cefeus je relatívne slabé súhvezdie vložené medzi jasnejšou a ľahšie spoznateľnou Kasiopejou a Labuťou, hoci jeho hviezdny tvar pripomínajúci kresbu detského domčeka sa dá bez ťažkostí počas tmavej noci vyhľadať. α, β, ζ a ι predstavujú rohy domčeku, s γ Cep na špičke strechy. Jeho južná časť zasahuje aj do Mliečnej cesty. Voľným okom by sa mohlo zdať, že sa tu nenachádza ani jeden zaujímavý objekt, ale nie je tomu tak. Treba zobrať do ruky lepší binokulár alebo aspoň menší ďalekohľad! Z tmavého vesmíru sa potom začnú vynárať záhady v podobe zaujímavých hviezd, hviezdokôp či hmlovín.

mapa súhvezdia Cefeus, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

Alderamin - α Cep, v arabčine "pravé plece", najjasnejšia hviezda súhvezdia jasnosti 2,44^m. Je to žltobiela hviezda spektrálnej triedy A7, vzdialená od nás 49 svetelných rokov, dotvárajúca kosoštvorec spolu s hviezdami β /3,21^m/, ζ /3,35^m/ a ι /3,52^m/. V jeho strede leží hviezda ξ Cep. Alderamin sa v dôsledku precesie zemskej osi stane okolo roku 7500 n.l. najbližšou hviezdou k severnúmu nebeskému pólu. Má 17-krát väčšiu svietivosť ako Slnko.

Alfirk - β Cep, v arabčine "temeno" alebo "stádo oviec". Dvojhviezda rozlíšiteľná malým ďalekohľadom s priemerom objektívu 6 cm, ktorú tvoria dve zložky 3,2^m /jasne biela/ a 7,9^m /modrá - vo veľkom ďalekohľade smaragdovo zelená/ vo vzájomnej vzdialenosti 13,3". Hlavná hviezda je navyše spektroskopickou dvojhviezdou, s obežnou dobou iba 4 a 3/4 hodiny. V tej istej perióde vykazuje nepatrnú zmenu jasnosti medzi 3,3^m a 3,4^m. Leží vo vzdialenosti 740 svetelných rokov.

Stala sa tak hlavným predstaviteľom zvláštnej skupiny premenných hviezd, známych ako beta Cefeidy, prípadne typu beta Canis Maioris. Sú to pulzujúce hviezdy s periódu pulzov 3 až 6 hodín, ktorých svetelné krivky tvoria spravidla dosť pravidelné sínusoidy. Celkom nepatrné kolísanie jasnosti sa dá zistiť iba špeciálnymi meracími metódami.

Alrai - γ Cep, červenkastá hviezda /3,4^m/ neďaleko pólu v ďalekej budúcnosti v dôsledku precesie nahradí Polárku /za 2000 rokov/. Je vzdialená 50 svetelných rokov.

δ Cephei - spolu s hviezdami ε /4,19^m/ a ζ Cep /3,35^m/ vytvára malý trojuholník. Zatiaľ čo tieto dve hviezdy sú stále, δ Cephei mení svoju jasnosť pravidelne. Podľa tejto hviezdy je totiž pomenovaná celá skupina premenných hviezd - delta cefeíd. Premennosť δ Cephei objavil v roku 1784 dvadsaťročný John Goodricke, hluchonemý anglický astronóm-amatér holandského pôvodu /objavil tri premenné hviezdy, prvý dôkladne preskúmal zmeny jasnosti hviezdy Algol a ako 19 ročný ich správne vysvetlil, dva roky nato zomrel vo veku 21 rokov/. Vo svojej najjasnejšej podobe hviezda dosahuje 3,48^m, zatiaľ čo v minime má jasnosť 4,37^m, takže tieto zmeny sa dajú ľahko pozorovať aj voľným okom. Jej perióda je 5,37 dní.

Okrem toho je aj dvojhviezdou, dobre rozlíšiteľnou malým ďalekohľadom. Hlavná, žltá zložka /vlastná cefeida - pri maximálnej jasnosti svieti viac dobiela/ má bledomodrého, pravdepodobne fyzického sprievodcu jasnosti 6,3 magnitúdy v odstupe 41". Systém je vzdialený 950 svetelných rokov. Priemer hviezdy je 33-krát väčší ako priemer nášho Slnka, jej hmotnosť však predstavuje iba 9-násobok slnečnej hmotnosti. Svietivosť je v porovnaní so Slnkom v čase maxima 4 000-násobná.

Zaujímavou vlastnosťou cefeíd je, že perióda ich premenlivosti je priamoúmerná ich absolútnej magnitúde, čiže skutočnej jasnosti. Preto sa cefeidy používajú pri určovaní vzdialeností vo vesmíre. Ide o známy vzťah perióda-svietivosť, ktorý prvá definovala v roku 1912 americká astronómka Henrietta Leavittová pri pozorovaní premenných hviezd - cefeíd v Magellanových mrakoch. Odvtedy sa vzťah spresnil, aby vyhovoval pre viaceré typy cefeíd. Dôležitosť tohto vzťahu je neoceniteľná vzhľadom na jeho užitočnosť pri odhadovaní a počítaní vzdialeností hviezdokôp a galaxií. Ak sa v týchto objektoch objaví cefeida, možno jej periódu podľa tohto vzťahu prepočítať na absolútnu magnitúdu. Porovnaním zdanlivej magnitúdy s absolútnou možno odvodiť celkovú vzdialenosť danej cefeidy. Týmto vzťahom sa riadia aj hviezdy typu RV Tauri.

Erakis - μ Cep, hviezdu pre jej nápadnú, tmavo červenú farbu pomenoval William Herschel ako "Granátová hviezda" - patrí totiž k najčervenejším hviezdam celej oblohy, čo je ľahko overiteľný fakt aj pre neobzrojené ľudské oko. Aj v triédri alebo malom ďalekohľade poskytuje pekný pohľad. Postupne, pri pohľade čoraz väčším ďalekohľadom môže nadobudnúť oranžovočervený až oranžovožltý odtieň. Povrchovú teplotu má iba 3 500 K, kým jej priemer je 70-krát väčší ako priemer Slnka. Táto hviezda spektra typu M je pre porovnanie v skutočnosti oveľa svietivejšia ako ďalší známy červený nadobor - Betelgeuse z Orióna, vyrovná sa prinajmenšom 174 tisícom Sĺnk a dosahuje absolútnu magnitúdu -8,3. Vnímame ju ako slabú hviezdu, pretože leží vo vzdialenosti asi 3 000 svetelných rokov.

Ak budeme porovnávať jej jasnosť s neďalekými hviezdami ζ a ε Cep, zistíme, že je nepravidelnou premennou hviezdou. Tvorí totiž spolu s ďalšími podobnými hviezdami zvláštnu skupinu tzv. nepravidelných premenných hviezd - "mí cefeíd". Sú to červení obri a nadobri meniaci svoju jasnosť v dôsledku pulzovania, ale na rozdiel od delta cefeíd alebo hviezd typu Mira, je kolísanie nepravidelné. Zmena jasnosti nebýva výrazná, spravidla dosahuje polovicu hodnoty jednej magnitúdy. Erakis je výnimkou, zmeny jej jasnosti sa dajú veľmi ľahko sledovať aj voľným okom. Magnitúda kolíše medzi 3,4 až 5,1 v priebehu 730 dní /má ale pomerne nepravidelný cyklus/, pričom väčšinu času sa jasnosť udržuje okolo 5. magnitúdy.

Al Kurhah - ξ Cep, túto fyzickú dvojhviezdu tvoria dve zložky jasnosti 4,6^m /biela/ a 6,5^m /žltohnedá/ v odstupe 8 oblúkových sekúnd, ktoré za ideálnych podmienok môže rozlíšiť ďalekohľad s priemerom objektívu nad 6 cm. Ich vzdialenosť od Zeme je určená na 120 svetelných rokov. Je okrajovým členov "pohybovej skupiny v Býkovi" spájanou hlavne s otvorenou hviezdokopou Hyády.

Struve 440 - aj v malých ďalekohľadoch pekný pár oranžovej /6,4^m/ a modrej zložky /10,7^m/. Ležia v odstupe 11,4".

U Cep - zaujímavá krátkoperiodická premenná hviezda. Jasnejšia zložka B-typu je zakrývaná väčším, ale slabším G obrom raz za 2,5 dňa. Mení jasnosť od 6,7^m po 9,2^m, pričom po štvorhodinovom zostupe na minimum nasledujú dve hodiny totálneho zákrytu. Kvôli blízkemu skutočnému odstupu vytrháva jasnejšia zložka z matného obra množstvo hmoty z vonkajšej vrstvy, čo malo za následok, že obežná doba sa počas minulého storočia skrátila o 4 minúty. Neďaleká tretia zložka vyzerá, že je takisto súčasťou systému, ale po tejto obežnej dráhe neobieha.

VV Cephei - červený nadobor, zložka zákrytovej premennej hviezdy, ktorá mení zdanlivú jasnosť od 4,9^m po 5,7^m v perióde 20 rokov. Patrí k najväčším známym hviezdam v pozorovanej časti vesmíru. Má 2 400-násobne väčší priemer ako Slnko, priemernú hustotu iba trojmilióntinu hustoty vody. Vzdialenosť od Zeme je 3 600 ly.

Kruger 60 - aj keď voľným okom neviditeľná, inak známa a zaujímavá dvojhviezda. Leží 43´na juh od δ Cephei. Na rozlíšenie hlavnej zložky jasnosti 9,8^m a jej sprievodcu 11,3^m bude potrebný minimálne 120 mm ďalekohľad a veľké zväčšenie, pretože ležia vo vzájomnom odstupe 2,4 oblúkovej sekundy. Nachádza sa vo vzdialenosti iba 13,1 svetelného roka, čím patrí k našim najbližším dvojhviezdam. Vzájomný obeh týchto červených trpaslíkov je iba 44,5 roka. Ich stredná vzdialenosť je 1,4 miliardy km, čo zodpovedá vzdialenosti Slnko-Saturn. Hmota hlavnej hviezdy predstavuje asi 0,25 hmoty Slnka a hmota jej sprievodcu dokonca len 0,15 hmoty Slnka, pričom ich svietivosť je ešte menšia.

Deep-sky objekty

NGC 188 - otvorená hviezdokopa /8,1^m/ v blízkosti severného svetového pólu, neďaleko Polárky, v severnej časti súhvezdia objavená J. Herschelom. Nachádza sa veľmi ďaleko od galaktickej roviny /menej podlieha vplyvu okolitých hviezd/ a patrí k najstarším známym OH v našej Galaxii. Jej vek sa odhaduje na 9 biliónov rokov, čo je tak vek najmladších guľových hviezdokôp. Jej najjasnejšími hviezdami /12-13^m/ sú žltí obri spektrálnych typov G8 a K4. Naopak úplne postráda biele hviezdy hlavnej postupnosti.

Na jej pozorovanie potrebuje aspoň 20 cm ďalekohľad. Aj v ňom sa však ukáže ako pomerne slabá, ale bohatá zrnitá škvrna, v ktorej rozoznáme oproti hmlistému pozadiu tucet hviezd 12-13^m. Pole, zvlášť na juhozápade je posiate hviezdami 8-9^m. V 30 cm ďalekohľade rozlíšime naproti bohato koncentrovanému hmlistému pozadiu v pomerne slabej skupine tri tucty členov. Až vo väčšom ďalekohľade sa premení na krajšiu, ale slabú kopu 60 hviezd 12-15^m, ktoré sú čiastočne rozlíšiteľné oproti zrnitému pozadiu. Nápadných je aj pár dvojhviezd. Niekoľko tmavých medzier leží západne od centra kopy.

NGC 6939 - otvorená hviezdokopa /7,8^m/ tesne na juhozápadnom okraji súhvezdia. Môžeme ju pozorovať ďalekohľadom s priemerom objektívu 10 cm ako slabú kruhovú škvrnú s tuctom drobných hviezd oproti "hmlistému zrnu". Hviezdokpa sa nachádza 10´na sever od hviezd 7^m a je obklopená tromi hviezdami 9^m - na severovýchode, severe a západe. Je od nás vzdialená až 16 000 svetelných rokov. V 150 mm ďalekohľade sa do zorného pola 39´na SZ od otvorenej hviezdokopy pridá pri malom zväčšení i galaxia NGC 6946. Ide o pekný vizuálny kontrast dvoch navzájom odlišných objektov: galaxia je matnou hmlou a hviezdokopa sa iskrí - s polovice je čiastočne rozlíšiteľná.

V 250 mm ďalekohľade je NGC 6939 pomerne jasnou, veľkou, bohatou a zhustenou kopu. Jej tvar je skôr nepravidelný ako kruhový. Môže v nej byť rozlíšených 70 hviezd, mnohé v reťazcoch, ktoré sa kľukatia von z kopy do okolitého pola Mliečnej cesty. Vo väčšom ďalekohľade napočítame až 100 hviezd, prevažne 12^m a slabších. Najjasnejšie sú zhromaždené v južnej časti, slabší členovia sa rozprestierajú severne. Kopa sa tiahne cez plochu okolo 10´, ale okolité hviezdy sú veľmi početné hlavne južne a severovýchodne. Niekoľko nápadných hviezdnych reťazcov sa vinie východne. Tri hviezdy 10^m obklopujú kopu zo severu, západu a severovýchodu a hviezda 7^m leží asi 10´od kopy.

NGC 6946 - špirálová galaxia zdanlivej jasnosti 8,8^m. V 100/150 mm ďalekohľade vyzerá ako matná, bezcharakterná hmla, ktorá pekne kontrastuje so zrnitou otvorenou hviezdokopou, vzdialenou 39´juhovýchodne. Trojuholník pozostávajúci z dvoch hviezd 7^m a jednej 8^m leží na západ od galaxie. V 200/250 mm ďalekohľade je NGC 6946 slabá, ale zrejmá. Jej hmlisté oválne halo sa značne zjasňuje smerom do centra. Je to hmlistý objekt v početnom hviezdnom poli a tvorí pekný pár s na hviezdy bohatou otvorenou hviezdokopou NGC 6939. V 300/350 mm ďalekohľade sa zmení na celkom jasnú, predĺženú 9´x 7´ V-Z galaxiu s dobre koncentrovaným jadrom. Dojímavá je až v 400/450 mm ďalekohľade. Vnútri hala okolo veľmi jasného jadra je viacnásobná špirálová štruktúra! Pri 225x zväčšení sa môžu objaviť štyri špirálové ramená: jedno sa točí východne z centrálnej časti, druhé sa točí juhovýchodne, tretie /široké a slabé/ siaha južne a napokon štvrté siaha z centrálnej časti západne až severozápadne. Niekoľko hmlistých zväzkov môže byť viditeľných východne a severovýchodne od jadra. Mnoho popredných hviezd Mliečnej cesty je umiestnených pozdĺž hala.

NGC 7023 - pod týmto označením sa skrýva jedna reflexná hmlovina a takisto otvorená hviezdokopa. V 200/250 mm ďalekohľade je NGC 7023 peknou, celkom zrejmou mliečnou hmlovinou okolo hviezdy 7^m. Pretože sa jedná o reflexnú hmlovinu, filtre nezlepšia pohľad do okulára. Centrálna hviezdokopa má tvar deformovaného "J" tvoreného štyrmi pomerne jasnými hviezdami, ďalších 15 slabších leží okolo. 300/350 mm ďalekohľad ukáže hmlovinu už pomerne jasnú, navyše nepravidelného tvaru. Obklopuje hviezdu 7^m, ktorá však pri pozorovaní ruší. Napriek tomu, pozorným pohľadom môžeme vnútri obláčika hmloviny zazrieť veľmi tmavé línie. Okolie hmloviny má dymové pozadie z vonkajších oblastí hmloviny. Hmlovina leží v oblasti Mliečnej cesty, pomerne bohatej na tmavé hmloviny plynu a prachu.

NGC 7142 - otvorená hviezdokopa celkovej jasnosti 9,3^m, ktorú tvorí celkove 100 hviezd. V 200 mm ďalekohľade sa môžu predstaviť tri tucty členov 12-14^m, ktorí sa ukazujú oproti hmlistému pozadiu ostatných nerozlíšiteľných členov. Hviezda 8^m leží 7´severne, a tri okolité hviezdy 10^m sú na juhovýchodnom rozhraní kopy. V 300/350 mm ďalekohľade je NGC 7142 bohatou, iskrivou kopou 60 hviezd v zhruba oválnej koncentrácii, s bezhviezdnym zárezom na jej južnom rozhraní. 30 hviezd 13^m a 30 hviezd 14^m a slabších bliká na nerozlíšiteľnej hmle. Nápadný S-J hviezdny reťazec takmer rozpoluje kopu na dve časti.

NGC 7160 - malá otvorená hviezdokopa, ľahko viditeľný zhluk /6,1^m/ jasných hviezd. V 200 mm ďalekohľade je takisto atraktívnym zväzkom. Žltobiela hviezda 7^m a modrozelená hviezda 8^m leží východne a tri hviezdy jasnosti 9,5^m hneď juhozápadne od centra kopy. Môžeme zazrieť takisto ďalších 15 slabších členov, z ktorých väčšina leží skôr severne ako južne.

NGC 7235 - pomerne jasná, kompaktná OH v tvare trojuholníka, tvoreného niekoľkými tuctami hviezd. Aj keď dosahuje jasnosť 7,7^m, dobre začína byť vidieť až v ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 200 mm. Hlavnú kostru tvorí línia dvoch hviezd 6^m, ktorá má na boku takisto hviezdu 5^m. Ďalej pozostáva z pomerne nápadnej skupinky 20 hviezd jasnosti od 9^m po 12^m. Vo väčšom ďalekohľade sa javí pomerne jasná, ale viac voľnejšia a má tvar hlavy šípu. Je pomerne koncentrovaná a dá sa ľahko odlíšiť od hviezdneho pola.

NGC 7261 - ďalšia otvorená hviezdokopa /8,4^m/, leží stupeň východne od ζ Cephei. Tentokrát ide o nepravidelnú kopu pomerne slabých hviezd. V 200/250 ďalekohľade je vidieť niekoľko tucto slabých členov voľne rozprášených na pomerne malej ploche, preto treba použiť aspoň 100x zväčšenie. Jasnejšie hviezdy ohraničujú východné rohranie, pričom tá najjasnejšia /9,6^m/ leží najvýchodnejšie. Je viditeľných niekoľko hviezdnych reťazcov, jeden sa rozširuje až za hlavnú skupiny smerom na sever. 300/350 mm - 125x: nepravidelné roztrúsenie 30 slabých hviezd. Najjasnejšie hviezdy kopy tvoria zoskupenie v tvare "g". Južná časť obsahuje skoro bezhviezdnu obdĺžnikovú prázdnotu. Väčšina hviezd je jasnosti 11,5^m a slabších. Okolité hviezdy sú rozptýlené severne.

NGC 7380 - otvorená hviezdokopa /7,2^m/ s emisnou hmlovinou. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji súhvezdia, takmer na rozhraní so súhvezdím Jašterica. Bola objavená v roku 1787 C. Herschelovou. Leží vo vzdialenosti 2 600 svetelných rokov.

Je pekným objektom pre 300 mm ďalekohľad. Kopa leží 15´VJV od jednej hviezdy 5,5^m a od druhej 20´južne. 100-násobné zväčšenie rozlíši 30 členov jasnosti 8,5^m a slabších, v trojuholníkovom ohraničení. Hmlovina je viditeľná bez filtra, ale UHC značne pomôže zvýšiť kontrast hmloviny a pozadia oblohy. Vo väčšom ďalekohľade je hviezdokopa jasnou, nepravidelnou, trochu koncentrovanou skupinou 45 hviezd roztrúsených okolo nápadného "V" tvoreného najjasnejšími členmi 8,5-9^m. Najjasnejšia hviezda je pozorovaná na JZ rozhraní "V". Kopa je obklopená polom Mliečnej cesty bohatej na jasné hviezdy. Veľmi slabé kúdle hmloviny sú ponorené v kope, ten najzreteľnejší leží východne od "V".

NGC 7510 - krásna, jasná, bohatá, zúžená otvorená hviezdokopa /7,9^m/. V 200/250 mm ďalekohľade je veľmi koncentrovaná. Pri 100x zväčšení môžeme spozorovať tucet členov vnútri slabej hmly ostatných nerozlíšiteľných členov. Najjasnejšia hviezda skupiny 9,7^m je na východnom konci. 150x zväčšenie pridá niekoľko tuctov ďalších členov, až pod 13. magnitúdou.

300/350 mm 125x: skutočné prekvapenie! NGC 7510 je jasná skupina v tvare "hlavy šípu", s končekom smerujúcim na juhozápad. V tomto zoskupení môžeme napočítať 30 hviezd 10-12^m. Plejáda ďalších hviezd 12-14^m rozprestierajúca sa severne zvyšuje počet na vyše 60. NGC 7510 je veľmi koncentrovanou a dobre vyčnieva z bohatého pola Mliečnej cesty. Kopa je zvonka orámovaná rovnostranným trojuholníkom, ktorého vrcholy tvoria tri hviezdy 9-9,5^m.

IC 1396 - emisná hmlovina "zabalujúca" i otvorenú hviezdokopu, pekný cieľ pre astrofotografov. IC 1396 je vizuálne viditeľná počas dobrých pozorovacích podmienok i voľným okom a nie je ťažké ju zazrieť ani v triédri 10x50. Táto hmlovina vnútri s OH je veľkou kruhovou škvrnou hmly zaberajúcou 3 stupne hneď južne od Herschelovej granátovej hviezdy. Jasnejšie hviezdy kopy sú usporiadané do rozsiahleho "X" centrovaného pri peknej trojhviezde Struve 2816. V malom ďalekohľade už pri použití väčšieho zväčšenia ako 50x sa hviezdokopa síce rozšíri na nepoznanie, ale odhalí dvoch spoločníkov jasnosti 8^m, ktorí patria k hlavnej bledomodrej zložke spomínanej Struve 2816. Hneď severovýchodne leží pekná dvojhviezda Struve 2819, pozostáva zo zložiek 8^m. Hmlovina je v menších ďalekohľadoch zjavná iba s filtrom, navyše po dobrej adaptácii očí na tmu a pozornom pohľade.

Použitím ďalekohľadu s priemerom objektívu 200/250 mm je hviezdokopa veľmi pekná. Pri 40x zväčšení je bohatá a má zjav písmena "V", ktorého špičku tvorí Struve 2816. Ešte pri 60x zväčšení stále zostáva zhustená. Okolitá emisná hmlovina dobre "zareaguje" na UHC filter. 300/350, 60x - pekný pohľad! IC 1396 leží južne od krvavočervenej Herschelovej Granátovej hviezdy, μ Cephei. Hviezdokopa je extrémne veľká, veľmi jasná, voľná, nepravidelná a "osviežená" slabým hmlistým pozadím kombinovaným s tmavými líniami. V jej centre leží jasná trojhviezda Struve 2816, ktorú tvorí jasná biela zložka a dvaja modrí sprievodcovia. Dvojhviezda Struve 2819 je viditeľná hneď SV. Väčšie zväčšenie "vyhodí" kopu zo zorného pola. O-III filter síce zvýši jas matnej hmloviny, ale tmavé línie sú tiež slabo viditeľné bez filtra cez 15 mm okulár.

Tabuľka

© 2003-2004