Astropozorovanie

Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Capricornus, Capricorni, Cap

Kozorožec predstavuje jednu z podôb Pana, gréckeho boha lesov, polí, stád a pastierov /v Ríme nazývaný Faun/, ale súhvezdie bolo známe aj Babylončanmi a Chaldejcami, ktorí mu hovorili kozia ryba. Pan svojím vzhľadom naháňal ľuďom strach, a tak sa radšej sám túlal po lesoch, horách a údoliach. Mal rád hudbu, často hrával za jasných nocí nymfám do tanca. Ocitne sa niekto v noci v lese na osamelom mieste, často podlieha panickému strachu. Je to vraj strach, ktorým zaháňa Pan z lesa nevýtaných návštevníkov. Na starých hviezdnych mapách býva znázorňovaný ako kozorožec s rybým chvostom, hlavou a telom capa - v tejto nezvyčajne podobe je zachytený v čase premeny, keď v dávnych časoch utekal po súši i vode pred obrom Tyfónom. Aj iný bohovia v snahe pred ním ujsť menili podobu: Afrodita so synom sa zmenili na Rybu, Zeus vzal na seba podobu barana, Héra sa premenila na bielu kravu, Artemis sa stala mačkou. Dvojznačnosť kozorožca môže takisto sympolizovať postavenie Slnka pred zmenou počasia, na začiatku daždivého obdobia.

Nevýrazné zvieratníkové súhvezdie južnej oblohy medzi Vodnárom a Strelcom. Kozorožec je viditeľný u nás na večernej oblohe od júla do decembra. Vrcholí o polnoci v prvej tretine augusta, nedosahuje výšku 30 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m, na oblohe zaberá 0,126 sr. Súhvezdie pozostáva zo slabých hviezd vytvárajúcich tvar dosť deformovaného trojuholníka, ani jedna z nich nie je jasnejšia ako 3. magnitúda. Vedie však k nemu spojnica dvoch jasných hviezd: Vega - Altair. V blízkosti sú ďalšie vodné súhvezdia: Vodnár, Ryba, Veľryba a Južná ryba - prechod Slnka touto oblasťou totiž znamenal vo východnom Stredomorí a na Blízkom východe obdobie dažďivého počasia.

Pretože kozorožec veľmi dobre skáče po skalách, dostal sa až na oblohu ako symbol stúpajúceho Slnka - návratu dlhších dní a predzvesti jari. Pred 2 000 rokmi totiž prechádzalo Slnko Kozorožcom v čase zimného slnovratu, bolo na oblohe najnižšie a prechodom do ďalšieho súhvezdia začalo čoraz viac stúpať. V súčastosti vplyvom precesie Slnko prechádza Kozorožcom až od 20. januára do 15. februára a v čase zimného slnovratu sa nachádza v Strelcovi - dnes najjužnejšom súhvezdí zvieratníka. Znamenie Kozorožca však dodnes zostalo znakom zimného slnovratu a obratník južnej pologule, od ktorého sa Slnko obracia naspäť na sever sa nazýva obratník Kozorožca.

Napriek tomu, že Kozorožec je hneď východne od bohatej oblasti Mliečnej cesty v Strelcovi a zaberá slušnú časť oblohy, je prekvapujúco chudobný na deep-sky objekty. Oblasť ale obsahuje niekoľko nádherných dvoj- a viacnásobných hviezd aj pre binokulár alebo malý ďalekohľad, v ktorých  širokom zornom poli môžu vyzerať skoro ako nejaká uvolnená otvorená hviezdokopa. Na druhej strane sa Kozorožec píši len jednou zaujímavou guľovou hviezdokopou - M30. Neďaleko hviezdy μ Cap našiel berlínsky astronóm Johann Gottfried Galle na základe Leverrierových výpočtov v roku 1846 ďalšiu planétu našej slnečnej sústavy - Neptún.

mapa súhvezdia Kozorožec, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

Prima Giedy - α₁ Cap, jasnosti 4,2^m je spolu s α₂ /Secunda Giedi - 3,6^m/ optickou dvojhviezdou, za priaznivých podmienok rozlíšiteľnou voľným okom, na severozápadnom rohu "trojuholníkového" súhvezdia. Zložky totiž ležia v odstupe 378 oblúkových sekúnd, čo zodpovedá asi 1/5 priemeru Mesiaca v splne. Prima Giedi je vzdialená 117 svetelných rokov, zatiaľ čo Secunda Giedi leží oveľa ďalej, vo vzdialenosti asi 2 500 svetelných rokov. Na oblohe sú však pekným párom dvoch oranžovožltých hviezd.

Obe zložky už sú ale skutočnou dvojhviezdou. Secunda Giedi má vo vzdialenosti 7" sprievodcu 11. hviezdnej veľkosti, čo si môžeme overiť s minimálne 10 cm ďalekohľadom. Aj ona je v skutočnosti ešte dvojhviezdou. Naproti tomu červeného sprievodcu hlavnej hviezdy Prima Giedi jasnosti 9^m, ktorý leží v odstupe 45" nájdeme už 6 cm objektívom.

Dabih Major - β Cap, alebo v zastaranom názve "Sadalzabih". Je to žltá spektroskopická dvojhviezda jasnosti 3,3^m a neviditelným sprievodcom, ktorý ju obehne za 1374 dní, vzdialená 650 ly. V odstupe 205" sa nachádza modrastý spoločník Dabih Minor - β₁, jasnosti 6^m. Leží vo vzdialenosti 250 svetelných rokov. Celú sústavu dokresluje tretia, žltá hviezdička 9. magnitúdy a vo väčších ďalekohľadoch aj slabý pár hviezd 13^m.

Nashira - γ Cap, "Nashira" je pravdepodobne názov arabského božstva.

Deneb Algedi - δ Cap, "chvost kozy", najjasnejšia hviezda súhvezdia. Je to zákrytová premenná hviezda typu Algol, jej jasnosť však kolíše iba v rozsahu 2,9^m až 3,1^m, a to v perióde 1,023 dňa, čo sa dá voľným okom ťažko postrehnúť. Leží vo vzdialenosti 49 svetelných rokov.

Dobré oko i bez ďalekohľadu nájde v jej blízkosti hviezdneho sprievodcu, avšak zdanie klame, ide o dve hviezdy, ktoré len náhodne vidíme blízko seba. Jasnejšia je vo vzdialenosti okolo 100 svetelných rokov, slabšia desaťkrát ďalej.  

ο Cap - dvojhviezda, v 10 cm ďalekohľade nádherný pár jasnej bledomodrej /6,1^m/ a modrej /6,6^m/ zložky, ľahko rozlíšiteľnej - odstup 21,9".

π Cap - dvojhviezda, ktorá pozostáva z dvoch zložiek jasnosti 5,3^m a 8,9^m v odstupe 3,2 oblúkovej sekundy. Na ich rozlíšenie budeme potrebovať ďalekohľad s priemerom objektívu minimálne 10 cm a okulár s kratším ohniskom. Veď aj v 200 mm a 200x zväčšení je len tesným párom bledej a modrej zložky.

σ Cap - hlavná, žltá hviezda má jasnosť 5,5^m a bledomodrý sprievodca 9^m je v odstupe 55,9 oblúkových sekúd. Zbadáme ho už ďalekohľadom s priemerom objektívu 6 cm.

ρ Cap - celkom pekná dvojhviezda aj v binokulároch a malých ďalekohľadoch. Hviezdy /5^m, 6,7^m/ ležia v odstupe 247,6", a preto sa v 15 cm ďalekohľade stávajú širokým farebným párom žltej a purpurovej hviezdy.

Burnham 271 - dvojhviezda, v aspoň 10 cm ďalekohľade a 150x zväčšení tesný farebný pár hlavnej žltej /6,6^m/ a sprievodnej bielej zložky /9,5m/, ktoré vytvárajú pekný kontrast a dominujú v pomerne bohatom poli slabých hviezd.

Deep-sky objekty

M30 - guľová hviezdokopa /7,3^m/ v juhovýchodnej časti súhvezdia, až na rozhraní so súhvezdím Južnej ryby, v blízkosti hviezdy ζ Cap, objavená v auguste roku 1764 Charlesom Messierom. Je viditeľná už v triédri ako nezreteľný hmlistý fliačik, v skutočnosti je ale stred husto posiaty hviezdami a smerom k okrajovým častiam hviezdokopy sa hustota znižuje. Vzdialená je 24 700 svetelných rokov a jej skutočný priemer sa odhaduje na 70 ly.

V 200 mm ďalekohľade je jasná, so širokou centrálnou žiarou nerozlíšiteľných hviezd. Okraj je nepravidelný a veľmi uvolnený, okolité hviezdy sú viditeľné 2,5´z centra kopy. V 300 mm je to už oblak stelárnych bodov so zábleskom rozlíšenia. Jadro je široké, jasné a je obklopené nepravidelnou vonkajšou oblasťou jagajúcich sa hviezd zoskupených v početných reťazcoch, najnápadnejšie sa rozširujú severne a severovýchodne z jadro kopy. Ak pridáme ďalších 100 mm, M30 sa premení na jasný, dobre rozlíšiteľný disk stelárnych bodov. Je zreteľne predĺžená V-Z, okraj je vyzdobený množstvom hviezdnych reťazcov a počet hviezd viditeľne vzrastá smerom do centra.

Palomar 12 - slabá guľová hviezdokopa /11,7^m, 2,9´/, ktorá slúži skôr na preverenie kvality ďalekohľadu než na nejaký veľkolepý pohľad. Môže byť viditeľná pod mimoriadne tmavou oblohou v 200/250 mm ďalekohľade ako extrémne slabá, malá, kruhová a nerozlíšiteľná škvrna. V 400/450 mm je takisto nie najľahšie postrehnuteľná. Bočným pohľadom môže byť viditeľná ako objekt s pár slabými hviezdami rozlíšiteľnými oproti hmlistému pozadiu.

Tabuľka

© 2003-2004