Astropozorovanie

Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Lyra, Lyrae, Lyr

Súhvezdie Lýra predstavuje strunový hudobný nástroj, na ktorom hrával bájny spevák Orfeus. Lýru vraj vynašiel Hermes a spevákovi ju neskôr daroval Apollón, boh Slnka a umenia. Povrávalo sa, že jeho pôsobivý spev a nádherná hra na tomto nástroji dokázali zastaviť tok riek, pohnúť skalami a utíšiť dravú zver. Svojím umením obmäkčil i samotného vládcu podsvetie Hádesa, aby mu vydal zpäť milovanú Euridiké. Nedokázal však ukľudniť opité bakchantky, ktoré ho roztrhali. Kúzelná lýra skončila v rieke, ale Múzy - ochrankyne umenia si vyprosili, aby bol nástroj na večné časy prenesený na oblohu.

Lýra je typické, výrazné súhvezdie severnej letnej oblohy ležiace na okraji Mliečnej cesty, medzi Herkulom a Labuťou, síce malé, ale o to zaujímavejšie. Večer je viditeľná u nás od polovice marca do začiatku februára. Vrcholí o polnoci začiatkom júla vo výške asi 75 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 45 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m, na oblohe zaberá 0,087 sr.

Súhvezdie je celkom bohaté na zaujímavé a pekné objekty, hlavne pre väčšie ďalekohľady. Prstenec - M57, je typickým príkladom planetárnych hmlovín. Hviezda Sheliak je zástupcom skupiny zákrytových premenných hviezd a hviezda epsilon Lyrae je zase jednou z najpozorovanejších viacnásobných hviezd. Atraktívnymi dvojhviezdami aj pre malé ďalekohľady sú tiež δ a ζ Lyrae. Pre väčšie ďalekohľady je zase nádhernou otvorenou hviezdokopou NGC 6791 a možnosť objaviť určitý počet galaxií.

mapa súhvezdia Lýra, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

Vega - vďaka tejto hviezde je súhvezdie neprehliadnuteľné, namodralá Vega je totiž piatou najjasnejšou hviezdou oblohy /0,04^m/. Názov je arabského pôvodu a znamená "strmhlav sa rútiaci orol". Spolu s hviezdami Deneb v Labuti a Altairom z Orla tvorí Letný orientačný trojuholník. Vzdialenosť od Zeme je určená na 27 ly a svojou svietivosťou 53x prevyšuje naše Slnko, absolútna magnitúda = +0,5. Dvaja slabí spoločníci netvoria súčasť fyzického systému.

V letných mesiacoch sa nachádza takmer priamo nad našimi hlavami. Z historického hľadiska je zaujímavé, že bola asi 10 000 rokov pred n.l. polárnou hviezdou. V dôsledku postupnej zmeny priestorového smerovania zemskej rotačnej osi, pohybu známeho ako precesia, sa ňou opäť stane približne v roku 14 500 nášho letopočtu. V roku 1983 družica IRAS - Infrared Astronomical Satellite - zistila, že je obkolesená chladným materiálom, z ktorého by mohla vzniknúť planetárna sústava. Naveky je vyznamenaná tým, že sa stala prvou fotografovanou hviezdou - v roku 1850 na Harvardskom observatóriu 15" refraktorom.

Sheliak - β Lyr, je zástupcom zákrytových premenných hviezd typu beta Lyrae. Obidve hviezdy, ktoré okolo seba obiehajú, majú tvar rotačného elipsoidu. Hviezda mení jasnosť od 3,4^m do 4,4^m v perióde 12,908 dní. V rámci periódy sa tiež vyskytuje sekundárne minimum, pri ktorom jasnosť poklesne o 0,4^m. Vhodnými porovnávajúcimi hviezdami sú γ /3,25^m/ a κ Lyr /4,33^m/.

Aby toho nebolo málo, je aj vizuálnou trojhviezdou. Sprievodca s jasnosťou 6,7^m ležiaci vo vzdialenosti 46,6 oblúkovej sekundy je viditeľný triédrom, v odstupe 86 oblúkových sekúnd sa nachádza tretia hviezda 9. magnitúdy. Vzdialenosť β Lyr je 1 500 svetelných rokov.  

δ Lyr - ľahko pozorovateľná dvojhviezda, ktorej jedna zložka je sfarbená výrazne do červena /4,5^m/ a druhá do bledomodra /5,5^m/.

ε Lyrae - "dvojitá dvojhviezda", viacnásobný systém v blízkosti Vegy, v ktorom môžeme už ostrým zrakom odlíšiť dve zložky. V triédri sú tieto zložky zreteľne rozoznateľné, jasnosti 5,1^m a 5,4^m v odstupe 208 oblúkových sekúnd, ktoré sa pri pozorovaní aspoň 60 mm ďalekohľadom a väčšom zväčšení rozpadnú na dvojhviezdy /sprievodcovia ε₁ 6,5^m a ε₂ 5,3^m/. Vzájomná vzdialenosť jednej dvojice je 2,6, druhej 2,3 oblúkovej sekundy a ich obežné doby sú určené na 1 166 a 585 rokov.

Táto štvorica bielych hviezd takmer rovnakej jasnosti je pozoruhodným objektom, vyskytujúcim sa na oblohe pomerne vzácne. Systém je od Zeme vzdialený 180 svetelných rokov, vzájomná odľahlosť oboch párov je 1/5 ly. Obe hlavné hviezdy musia teda okolo seba obiehať tisícky rokov, ich spoločníci jednotlivo 600 a 1 200 rokov.

ζ Lyr - ďalšia dvojhviezda viditeľná v malých ďalekohľadoch. Hlavná hviezda jasnosti 4,3^m má sprievodcu magnitúdy 5,9 v odstupe 43,7".

Struve 2470/2474 - ďalšia dvojitá dvojhviezda v súhvezdí, pozorovaná severovýchodne od γ Lyrae. Dve hlavné hviezdy ležia v odstupe len niečo cez 10 oblúkových minút. V aspoň 10 cm ďalekohľade sa Struve 2470 rozloží na dve hviezdy, ktoré ležia v odstupe 13,4": bielu a bledomodrú, prvú jasnosti 6,6^m, druhú 8,6^m. Bledožlté zložky Struve 2474 ležia v odstupe 16,2" a dosahujú jasnosť 6,7^m, resp. 8,8^m.

R Lyrae - nápadne červeno-oranžová hviezda viditeľná voľným okom je polopravidelnou premennou hviezdou, ktorej jasnosť kolíše v rozpätí od 3,8^m do 5^m v priebu približne 46 dní.

RR Lyrae - táto hviezda ležiaca na hranici s Labuťou, voľným okom neviditeľná je reprezentantkou významnej triedy premenných hviezd, ktorých jasnosť sa mení v krátkej perióde. Sú to staré hviezdy vyskytujúce sa hlavne v okolí galaktického stredu a v guľových hviezdokopách, najstarších útvaroch galaxie. RR Lyrae pravidelne pulzuje, podobne ako delta Cephei, ale jej perióda je kratšia ako jeden deň - 0,567 dňa. V tomto čase - 13 hodín a 36 minút, zdanlivá jasnosť kolíše od 7^m po 8,1^m. Cyklus môže byť teda /z niektorých miest/ pozorovaný prakticky za jednu noc. V maxime je biela, v minime nadobúda žltkastý odtieň.

Hviezdy typu RR Lyrae sú označované ako krátkoperiodické cefeidy. Zaujímavé je, že takmer všetky vykazujú takmer rovnakú svietivosť, ktorá je ale na rozdiel od normálnych cefeíd nižšia. Väčšina premenných hviezd typu RR Lyrae má periódu menšiu ako jeden deň. Sú charakteristické rapídnym stúpaním jasnosti na maximum - v čase niekedy kratšom ako jedna hodina, a postupným poklesom späť na minimum.

Deep-sky objekty

M56 - guľová hviezdokopa, takmer na rozhraní so súhvezdím Labuť, na spojnici hviezd β Cyg a γ Lyrae. Charles Messier ju objavil 19. 01. 1779, tú istú noc ako našiel kométu roku 1779, a popísal ju ako hmlovinu bez hviezd, podobne ako ostatné guľové hviezdokopy. Táto 31 000 svetelných rokov vzdialená GH dosahuje priemer asi 60 svetelných rokov. V triédri sa javí ako škvrna 8,3^m, ale najjasnejšie hviezdy dosahujú až 13. magnitúdu, takže väčším ďalekohľadom rozlíšime iba okrajové časti.

V ďalekohľadoch 100 až 150 mm sa v bohatom hviezdnom poli zobrazí jasná, ale matná nerozlíšiteľná guľa. Nevýrazné jadro bledne postupne smerom von k nepravidelným okrajom. V 250 mm jasná, ale chudobne koncentrovaná GH je na okraji dobre rozlíšiteľná, v jadre vyčnieva na hmlistom pozadí tucet hviezd. Obvod je nepatrne predĺžený S-J. Až v 350-ke sa ukáže disk drobných, chvíľami dobre rozlíšiteľných hviezd, len okrem samotného stredu jadra. Popredná hviezda 11^m na západnom rozhraní kopy má slabého spoločníka v odstupe 10".

Prstenec - M57, "Prstencová hmlovina". Asi najznámejšia a najľahšie pozorovateľná planetárna hmlovina dosahujúca 9. magnitúdu, ležiaca medzi hviezdami Sheliak a Sulaphat. Tušiť ju môžeme už v triédri ako objekt podobný hviezde, v ďalekohľade s priemerom objektívu 8 cm sa premení na zjavne nezaostrenú hviezdu. Keďže plynový obal tejto hmloviny sa do okolia rozpína rýchlosťou asi 20 km za sekundu, predpokladáme, že vznikla pred 20 000 rokmi. Materská hviezda dosahuje 13,4^m, takže je v teoretickom dosahuj 250 mm ďalekohľadu. Vzdialenosť sa odhaduje na 2 000 až 4 000 svetelných rokov.

Na rozoznanie charakteristického tvaru potrebujeme aspoň 150 mm ďalekohľad, v ktorom sa ukáže ako jasný disk s tmavým stredom. Hviezda 12^m leží 1´V od centra planetárky. 250 mm ukáže nádherný, jasný oválny disk obsahujúci tmavý, napriek tomu nie úplne čierny stred. Okraj prsteňa na koncoch je viditeľne slabší. V 350 mm je skutočne nádherným objektom, jasný oválny dymový prsteň je v strede vyplnený slabou hmlou. Za ideálnych podmienok v ňom môže byť videná veľmi slabá centrálna hviezda. Pri veľkom zväčšení sa rozhrania prsteňa zjavujú hmlisté a môžu byť zazreté nejaké nepatrné zmeny v plošnej jasnosti.

NGC 6791 - bohatá otvorená hviezdokopa majúca 300 hviezd, celkovej jasnosti 9,5^m, dobre viditeľná vo veľkom ďalekohľade. V ďalekohľade s priemerom objektívu 200 mm a 100x zväčšení je bohatým zoskupením slabých hviezd. Niekoľko tuctov jej členov 11-13^m sa dá oproti hmlistému pozadiu rozlíšiť, línia troch hviezd sa ťahá pozdĺž južnej strany kopy. 400 mm ďalekohľad zobrazí slabú zrnitú koncentráciu hviezd 11-15^m, z ktorých, pri 175x zväčšení a v momente dobrého seeingu, môže byť čiastočne rozlíšených. Bez problémov napočítame tri tucty hviezd 11-13^m.

Stephenson 1 - otvorená hviezdokopa, veľká, ale voľná skupina /20"/ 15 hviezd pre malé ďalekohľady a binokuláre medzi δ₁ a δ₂ Lyrae, ktoré sú možno tiež skutočnými členmi. δ₁ je bledomodrá hviezda jasnosti 5,5^m, δ₂ je oranžový obor jasnosti 4,5^m. Členovia kopy sú rozhádzaní medzi týmito hviezdami, zvlášť západne od δ₂. Stephenson 1 je jednou z najbližších otvorených hviezdokôp, leží vo vzdialenosti iba 800 svetelných rokov.

Ostatné

Lyridy - slabý meteorický roj, ktorý má radiant blízko hraníc s Herkulesom. Objavuje sa každoročne medzi 20. a 22. aprílom, s maximom 22. apríla. Prvé historicky doložené pozorovanie tohto roja pochádza z Číny r. 687 pred n.l. Materskou kométou tohto meteorického roja je kométa 1861 I. Dráha roja je voči ekliptike silne naklonená, takže roj zriedka podlieha gravitačnému rušeniu ostatných telies, je veľmi stály a pravidelný.

Tabuľka

© 2003-2004