Astropozorovanie

Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Auriga, Aurigae, Aur

Súhvezdie Povozník predstavuje postavu z gréckej mytológie Erichthonia, syna chromého boha Hefaista. Vychovávala ho sama bohyňa Aténa, a keď dospel, stal sa štvrtým aténskym kráľom. Podľa starej báje sa preslávil tým, že ako prvý povozník zapriahol kone do voza. Dvojkolesový voz ťahaný štvorzáprahom vynašiel ako nevyhnutnosť, pretože bol po svojom otcovi chromý. Čin to bol ale veľký, užitočný celému ľudstvu, a preto Zeus Erichthonia preniesol po smrti na oblohu, kde ho môžeme ako Povozníka vidieť dodnes.

Nápadné súhvezdie severnej oblohy v zaujímavej časti zimnej Mliečnej cesty. Jasné hviezdy utvárajú výrazný obrazec podkovy medzi Blížencami a Perzeom. Jeho severná časť je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárna, celé súhvezdie nezapadá pod severný obzor až od 60. stupňa severnej zemepisnej šírky. Naopak, v južnej Európe sa počas dolnej kulminácie skrýva takmer celé pod obzor. Povozník u nás vrcholí v zenite o polnoci v prvej polovici decembra, je to teda typické súhvezdie zimných večerov. Obsahuje 90 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m, na oblohe zaberá 0,200 sr. Hviezda El Nath bola kedysi γ Aurigae, ale neskôr bola zaradená do súhvezdia Býka ako β Tauri.

Súhvezdie Povozníka nájdeme ľahko vďaka jasnej Capelle, ktorá je navyše sprevádzaná o niečo južnejšie tromi hviezdami: ε, ζ a η Aur, ktoré sa nazývajú "kozliatka". Sú viditeľné ako malý trojuholník hviezd. Prechádza ním aj Mliečna cesta, ale keďže leží práve oproti galaktickému stredu, ktorý sa naopak premieta do súhvezdia Strelca, je v tejto oblasti najmenej výrazná a vidieť ju len počas tmavých, bezmesačných nocí ďalej od osvetlených miest. Napriek tomu, už triédrom môžeme odhaliť niekoľko nápadných, rôznorodých otvorených hviezdokôp. Tie najjasnejšie, ležiace v južnej časti súhvezdia, sú aj v Messierovom katalógu: M36, M37 a M38. Za priaznivých podmienok môže byť táto "veľká trojka v Povozníkovi" vidieť aj voľným okom.

mapa súhvezdia Povozník, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

Capella - α Aur, názov je latinského pôvodu a znamená "kozička". Zriedkavejšie sa používa staroarabský názov Alhajoth, čo vlastne tiež znamená "koza". Takýto názov dostala podľa mýtu o kozičke Amalthei, ktorej mliekom kŕmili malého Dia na ostrove Kréta, kde ho vlastná matka Rheia ukrývala pred jeho otcom Kronom. Táto historka súvisí s veštbou, podľa ktorej vlastný syn zvrhne Kronosa z vladárského trónu na Olympe a zabije ho. Kronos preto všetky svoje deti krátko po ich narodení požieral. Keď sa narodil Zeus, podstrčila matka Rheia svojmu manželovi namiesto syna zavinutý kameň a dieťa ukryla v jaskyni v pohorí Ida na Kréte. Pred jaskyňou predvádzali kňazi ohlušujúce pekelné tance, aby Kronos nepočul plač svojho syna. Neskôr vložil Zeus kozičku Amaltheu do rúk povozníka a premenil ju z vďačnosti na hviezdu, kde dodnes žiari ako najjasnejšia hviezda tohto súhvezdia. Názov Amalthea dnes nesie aj jeden z Jupiterových mesiacov /podľa tejto historky učinil z vďačnosti nesmrteľními aj dvoch medveďov, ktorý sa o neho starali a preniesol ich na oblohu ako Veľkú a Malú medvedicu/. Pre starovekých námorníkov na Stredozemnom mori však nebola "Kozička" s "Kozliatkami" obľúbenými hviezdami. Ich východ v prvých decembrových dňoch predpovedal začiatok zlého počasia, ktorý znamenal koniec plavby.

Najjasnejšia hviezda súhvezdia a v poradí šiesta najjasnejšia hviezda na oblohe /0,1^m/. U nás nezapadá. Už voľným okom zazrieme jej žltý odtieň. Je vzdialená 45 svetelných rokov a jej skutočná svietivosť 160-násobne prekonáva svietivosť Slnka. Je to jedna z najznámejších spektroskopických dvojhviezd, ktoré obiehajú okolo spoločného bodu, pričom obeh trvá 108 dní. Čo sa týka spektra a povrchovej teploty sú prirovnatelné k nášmu Slnku. Hmotnosť dosahuje 3,0-násobok, resp. 2,8-násobok hmotnosti Slnka, jedna z hviezd je 90-krát a druhá 70-krát svietivejšia ako Slnko.

Menkalinan - β Aur, "plece povozníka". Je zákrytovou premennou hviezdou, jasnosť však mení len veľmi nepatrne z 2,07^m na 2,16^m v perióde 3,96 dní.

Al Anz - ε Aur, jedna z troch hviezd Kozliatok, patrí medzi zákrytové premenné hviezdy typu Algol. Pozostáva z jasného nadobra s priemerom 4 miliárd km, 200 000-krát svietivejšieho ako Slnko, ktorý je asi najväčšou známou hviezdou vo vesmíre a tmavého sprievodcu s priemerom 300 miliónov km, vizuálne však zatiaľ nepozorovateľného. Obe hviezdy sú vo vzájomnom obehu. Každých 27,06 rokov - 9 883 dní sa tmavá zložka dostane pred nadobra a zatieni veľkú časť jeho svetla, čím nám hviezda ε Aur na oblohe výrazne stmavne - z 3,1^m na 3,8^m. Toto potemnenie trvá celé mesiace - asi 190 dní, potom hviezda zotrvá asi pol roka v minime, a za ďalších 190 dní narastie z minima na maximum. To naznačuje, že sprievodca musí byť obklopený tmavým mrakom plynu a prachu. Posledný takýto zákryt nastal v období medzi 22. júlom 1982 a 25. júnom 1984, ďalší zákryt nastane v roku 2009.  Spomedzi známych zákrytových premenných hviezd vykazuje najdlhšiu periódu.

Sadatoni - ζ Aur, ďalšia zákrytová premenná hviezda z Kozliatok, so zmenou magnitúdy od 3,9^m do 4,2^m v perióde 2,66 rokov - 972,18 dní, s druhou najdlhšou známou periódou. Pokles jasnosti z maxima na minimum, resp. vzostup z minima na maximum trvá iba niekoľko dní, hviezda zotrváva v minime 38 dní. Hlavná zložka je červená, vedľajšia je modrá. Niekedy svetlo modrej hviezdy k nám prichádza cez vonkajšie vrstvy červeného nadobra, čím vznikajú niektoré zaujímavé spektroskopické javy.

θ Aur - trojhviezda, zložky jasnosti 2,6^m a 7,1^m ležia v odstupe 3,6". V zornom poli sa v odstupe 45" nachádza aj tretia hviezda. Na rozlíšenie celej sústavy potrebujeme ďalekohľad s priemerom objektívu 8 cm.

ν Aur - dvojhviezda, ktorú rozlíši 8 cm ďalekohľad. Tvoria ju dve zložky jasnosti 4^m a 9,5^m v odstupe 54,6 oblúkovej sekundy.

ψ Aur - dvojhviezda rozlíšiteľná v malých ďalekohľadoch. Už maé zväčšenie ukáže pekný kontrast žltej /5,3^m/ a modrej hviezdy /8,3^m/ v dojemnom hviezdnom poli. Ležia v odstupe 36,2".

ω Aur - dvojhviezda, hlavná hviezda jasnosti 5,1^m má v odstupe 5,4" sprievodcu s jasnosťou 7,9^m, ktorého nájdeme aj malým ďalekohľadom. Jednotlivé zložky majú bielu a modrastú farbu.

5 Aur - pomerne náročná dvojhviezda pozostávajúca zo zložiek 6^m a 9,7^m, ktoré v odstupe 3,7" dobre oddelí až 200x zväčšenie. Tie sa zjavujú obe žlté a veľmi nerovnaké v zdanlivej jasnosti.

14 Aur - trojhviezda, hlavná, bledožltá zložka s jasnosťou 5,2^m má v odstupe 14,6 oblúkovej sekundy bledomodrého sprievodcu s jasnosťou 7,4^m. Vo väčšom ďalekohľade sa pridá aj tretí, slabší spoločník umiestnený v riedkom hviezdnom poli.  

26 Aur - trojhviezda, pár AB /6^m/ je síce príliš blízko seba na rozlíšenie /0,2"/ pre amatérske ďalekohľady, ale tretia zložka /8^m/ s ním vytvára pekný kontrast nerovnako jasnej žltej a modrej hviezdy v odstupe 12,4".

41 Aur - pekný pár bielej /6,3^m/ a bledomodrej /7^m/ zložky v odstupe 7,7" rozlíšiteľný v malom ďalekohľade. Prostredie dotvára 3 stupňe na VSV vzdialená premenná hviezda 46 Aur, ktorá je zreteľne oranžová.

Struve 644 - náročná dvojhviezda, ktorá sa pri 100x zväčšení javí ako jedna zložka, pri 200x je predĺžená a čiastočne rozlíšiteľná len v momentoch dobrého seeingu. Jedna zložka je žltá /6,7^m/, druhá svetlo modrá /7^m/. Ležia v odstupe 1,6".

Struve 698 - dvojhviezda, ľahký cieľ pre malé ďalekohľady. Už malé zväčšenie ukáže široký pár /31,2"/ žltej /6,6^m/ a oranžovej /8,7^m/ zložky v bohatom hviezdnom poli.

Struve 872 - v 300 mm ďalekohľade nádherný pár žltej /6,9^m/ a fialovej /7,9^m/ hviezdy v odstupe 11,3".

Struve 928 - pôvabný pár skoro rovnako jasných bielych hviezd /7,6^m, 8,2^m/ v odstupe 3,5".

Struve 929 - veľmi pekný pár žltobielej /7,2^m/ a modrastej /8,3^m/ zložky v odstupe 6".

UV Aur - premenná hviezda, ktorá mení jasnosť medzi 7,4^m a 10,6^m v priebehu 394,4 dní. V odstupe 3,4" leží sprievodca 11,5^m. Je krásnym príkladom kombinácie oranžovej a modrej zložky.

Deep-sky objekty

M36 - otvorená hviezdokopa v nevýraznej oblasti Mliečnej cesty, päť oblúkových stupňov severozápadne od θ Aur. Podobne ako o neďalekých M37 a M38 sa zmieňuje ešte niekedy pred rokom 1694 G. B. Hodierna, ale M36 objavil nezávisle aj Le Gentil v roku 1749. Leží vo vzdialenosti 4 100 svetelných rokov, teda 10x ďalej ako Plejády. Keby sa nachádzala v rovnakej vzdialenosti, žiarila iba oveľa jasnejšie ako táto známa otvorená hviezdokopa /svietivosť M36 je 8000 Sĺnk, teda 3x toľko ako M45/. M36 je pomerne mladou hviezdokopou, jej jasnejší členovia sú horúce, modré hviezdy, naopak chýbajú červení obri. Skutočný rozmer kopy sa odhaduje na 14 svetelných rokov.

Svojou 6. magnitúdou je to najjasnejšia otvorená hviezdokopa súhvezdia, ale nemá príliš vysokú plošnú jasnosť. Ako celok ju však ľahko uvidíme už v triédri ako jasnú veľkú, kruhovú škvrnu. Tvorí ju okolo 60 hviezd medzi 8. a 14. hviezdnou veľkosťou, z ktorých tri tucty rozlíšime 100 mm ďalekohľadom. V ďalekohľade s priemerom objektívu 200 mm môže 40 viditeľných členov /10: 9-10^m, 20: 11-12^m, 10: 13-14^m/ usporiadaných v nepravidelných hviezdnych reťazcoch pripomínať tvarom "kraba". Pridaním ďalších 100 mm rozlíšime v jasnej, veľkej nepravidelne rozptýlenej kope všetkých členov. Reťazec jasnejších hviezd križuje kopu zo severovýchodu na juhozápad, ďalší menej nápadný z opačných strán, čím tvorí krivé písmeno "X". Všade okolo sú roztrúsené ďalšie slabšie hviezdy. Oproti M38 sa javí menšia a nie tak bohatá. Medzi najjasnejšie hviezdy M36 patrí dvojhviezda Struve 737, ktorej zložky majú jasnosť 8,9^m a 9,2^m a ležia vo vzájomnom odstupe 10,7 oblúkovej sekundy.

M37 - najkrajšia otvorená hviezdokopa v súhvezdí, jej 150 dobre viditeľných členov medzi 9-12,5^m sa tiesni na ploche Mesačného splnu. Patrí k najjasnejším otvoreným hviezdokopám severnej oblohy, dosahuje 5,6 mag. Objavil ju sám Charles Messier v roku 1764. Je staršia a viac vyvinutá ako M36, a na rozdiel od M36 obsahuje prinajmenšom tucet červených obrov. Dohromady obsahuje približne 500 hviezd rozptýlených v skutočnom priemere cez 25 svetelných rokov. Nachádza sa vo vzdialenosti približne 4 600 svetelných rokov. 

V triédri je vidieť ako jasná zahmlená škvrna s črtajúcimi sa hviezdami, ktorých množstvo rozlíši už malý ďalekohľad. V ďalekohľade s priemerom objektívu 150 mm je nádhernou kopou, podobnou vo vzhľade ako M11 zo Štítu. Je jasná, veľká a veľmi bohatá s prinajmenšom 75 viditeľnými hviezdami. Stelárna hustota je značne väčšia vo vnútorných regiónoch. Jasné hviezdy sú nápadné hlavne v južnej časti kopy. Na rozdiel od M36 a M38 je značne bohatá a zhustenejšia. V 250 mm rozlíšime stovku hviezd medzi 9-13^m. V kope vyniká hlavne nápadný reťazec hviezd 9-10^m zoradených S-J. Okolité pole je bohaté a obsahuje nápadnú červeno-oranžovú hviezdu južne od kopy. Väčší ďalekohľad pridá ďalších 50 hviezd, s okolím môžeme napočítať až 200 hviezd. Väčšina tých jasnejších je vnútri trojuholníkovej plochy. Jeden vrchol trojuholíka ukazuje na západ, ďalšie dva na juhozápad a severozápad. Niekoľko tmavých medzier zarezáva do rozhrania trojuholníka a jedna úzka tmavá línia sa kľukatí medzi hviezdami.

M38 - otvorená hviezdokopa /6,4^m/ v Mliečnej ceste v okolí niekoľkých pomerne jasných hviezd, 2 a pol stupňa severovýchodne od M36, objavená v roku 1749 Le Gentilom. Je to veľká, nepravidelná a roztrúsená skupina tvorená stovkou hviezd medzi 9-12^m. Najjasnejšia hviezda kopy je žltý G0 obor s vizuálnou magnitúdu 7,9 a svietivosťou okolo 900 Sĺnk. Keby sme mohli pozorovať naše Slnko zo vzdialenosti M38 - 4 200 ly, javilo by sa ako objekt 15. magnitúdy. Skutočný priemer hviezdokopy je podobný ako pri M37 - 25 svetelných rokov.

Hviezdokopu dobre uvidíme už triédrom, či tým najmenším ďalekohľadom, ale až od 100 mm priemeru je to úžasný objekt: v zornom poli je veľmi veľkou, bohatou a nepravidelnou skupinou, v ktorej rozlíšime dvadsať hviezd 9^m a 50 jasnosti medzi 10-12^m. Tvorí ju mnoho dvojhviezd a hviezdnych reťazcov popredkávaných tmavými líniami. Od ďalekohľadu s priemerom 200 mm odlíšime všetkých jej sto členov, ktorí tvoria zoskupenie gréckeho písmena "π". Dobre vyčnieva z rovnomerne rozmiestneného okolité hviezdneho pola a vizuálne je to druhý najkrajší objekt v Povozníkovi. Vo väčšom priemere vzhľad už príliš nemení. Okolité hviezdy zvyšujú počet viditeľných stálic na vyše 150, je tam veľa tmavých medzier a hviezdnych reťazcov, z ktorých najnápadnejší leží na severe. Južnejšia časť kopy je o niečo bohatšia a nachádza sa tam nápadná hviezdna prázdnota. Početnosť dvojhviezd a ďalších hviezdnych zoskupení je impozantná.

NGC 1664 - otvorená hviezdokopa celkovej jasnosti 7,6^m, v západnej časti súhvezdia, takmer na rozhraní so súhvezdím Perzea. Tvorí ju asi 50 hviezd 11. magnitúdy a slabších, z ktorých 30 rozoznáme 200 mm ďalekohľadom. Je celkom jasná a rozsiahla, ale nie bohatá a zhustená. Na južnej strane leží hviezda 7^m /nie je pravdepodobne členom/, z ktorej sa vinie pekný, nepravidelný reťazec pomerne slabých hviezd severozápadne smerom do centra kopy. V 300 mm ďalekohľade rozoznáme všetkých členov, kopa je uvolnená a nepravidelná, je tam mnoho radov a oblúkov tvorených 3-4 hviezdami. Celá oblasť je bohatá, až okolité hviezdy kopy splývajú s polom hviezd Mliečnej cesty. Preto je celkom užitočné použiť malé zväčšenie: NGC 1664 je viditeľná ako "zbohatnutie hviezd" na pozadí okolitého hviezdneho pola.

NGC 1778 - ďalšia otvorená hviezdokopa, ktorej 30 členov vnímame s celkovou jasnosťou 7,7^m, najjasnejšia hviezda však dosahuje iba 10. mag. Hviezdokopa leží pol stupňa juhozápadne od najzápadnejšej stálice radu hviezd /na oboch koncoch ležia hviezdy 6^m/. V 200 mm postrehneme rozptýlenie 15 hviezd, v 300 mm je kopa ako tak viditeľná, ale chudobná a nezhustená, tvorená 18 hviezdami 10-14^m v rozhádzaných zhlukoch. Až 400 mm a 150x zväčšenie odhalí všetkých jej členov. Bezhviezdny pruh delí kopu do dvoch skupín. Tá severnejšia obsahuje viac hviezd a viac jasnejších členov. Na jej severnom konci je pozorovaná trojhviezda pozostávajúca z dvoch hviezd 10^m a jednej jasnosti 13^m. Rozsiahle zoskupenie slabých hviezd tvorí pripomína písmeno "8" - na VSV od kopy.

NGC 1857 - otvorená hviezdokopa tvorená 45 hviezdami /najjasnejšia 7,38^m/, ktorá je pri svojej 7. magnitúde viditeľná aj v menších amatérskych ďalekohľadoch. Pekná je až v 200 mm ďalekohľade: rozoznáme tri tucty hviezd, ktoré sú pomerne dobre koncentrované. Nápadné sú hlavne dve hviezdy 7-8^m, dve 9. magnitúdy, ďalší členovia dosahujú jasnosť medzi 10-14^m. Celé pole je extrémne bohaté, väčšina najjasnejších hviezd leží južne od kopy. Tmavé bezhviezdne medzery sú viditeľné na juhu, východe a západe kopy. 300/350 mm - pekná, bohatá hviezdokopa! Rozlíšiteľných je prinajmenšom 60 hviezd v mierne koncentrovanej ploche, z ktorej sa smerom von šíri niekoľko hviezdnych reťazcov.

NGC 1893 - otvorená hviezdokopa celkovej jasnosti 7,5^m, tvorená 60 hviezdami, z ktorých najjasnejšia dosahuje 9,31^m. Je pozorovaná vnútri trojuholníka, ktorý tvoria hviezdy 8^m. Ďalekohľad s priemerom objektívu 200 mm zobrazí 15 hviezd medzi 9-11^m. Ďalších 25 členov pridá o 100/150 mm väčší priemer. Hviezdokopa je umiestnená vo veľmi bohatom hviezdnom poli a je ponorená v emisnej hmlovine IC 410, ktorá je bez hmlovinového filtra veľmi ťažko pozorovateľná - zjavuje sa slabá, veľká a veľmi hmlistá. Použítím O-III filtra sa aj napriek tomu, že je celkom slabá ukáže v tvare pôsobivého písmena "C", ktoré zaberá zhruba pol stupňa. Hmlovina je zrejmejšia na SZ rozhraní kopy. Použitím 450 mm ďalekohľadu môžeme pozorovať väčšinu členov hviezdokopy NGC 1893 - 50 v rozmedzí 9-13^m. Najväčšia koncentrácia je pozorovaná v severnej časti v tvare nejakého "diamantu", s dvoma rozšíreniami na severe a východe, priberajúcimi ďalšie tri tucty hviezd.

NGC 1907 - menšia otvorená hviezdokopa /8,2^m/ pozostávajúca zo 40 členov 11^m a slabších. Na pekný pohľad potrebujeme asi 250 mm ďalekohľad v ktorom sa ukáže ako pekná, pomerne zhustená kopa 30 hviezd vytvárajúca pekný kontrast s oveľa uvolnenejšou M38 ležiacou severne. Jednotlivé hviezdy kopy majú veľký rozdiel v jasnosti. Dve hviezdy 9,5^m na juhu sa nezdajú byť členmi, pretože ich oddelnuje malá bezhviezdna medzera od hlavnej skupiny. V 400 mm rozoznáme všetkých členov. Hviezdokopa je celkom jasná, nepravidelná ale dobre koncentrovaná smerom k centru. Vo všetkých smeroch ležia okolité slabé hviezdy a hviezdne reťazce. Najnápadnejší sa toží z JZ rozhrania kopy smerom na juh a východ.

NGC 1931 - emisná hmlovina pozorovaná v zaujímavom zátiší je v aspoň 200 mm ďalekohľade viditeľná ako malá, kruhová hmla obklopujúca rovnostranný trojuholník hviezd. Jasná dvojhviezda leží na SV, jedna slabšia na V. V 300 mm je síce malá, ale nápadná /najmä v centre/, v strede s hviezdou 11^m, ktorá má 4 spoločníkov. Okolité hviezdne pole je bohaté, zvlášť hneď juhozápadne od hmloviny.

NGC 2281 - jedna z menej známych otvorených hviezdokôp súhvezdí, skrýva 30 členov z ktorých najjasnejší dosahuje 7,3 mag. Celková jasnosť OH je síce 5,4^m, takže je vidieť i v triédri, ale neposkytuje príliš pôsobivý pohľad ani v stredných amatérskych ďalekohľadoch: sú to dva tucty voľne rozložených hviezd 8-10^m, ktoré tvoria akési písmeno "U", asi 3,4 stupňa JJZ od ψ Aur. V 300/350 mm sa zobrazí asi 36 hviezd, tucet z nich 10-11^m je predĺžený V-Z, slabšie hviezdy sú rozprášené južne. V centre leží štvorica hviezd /každá so slabším spoločníkom/ v tvare "diamantu". Najkrajšia je severná hviezda tohto zoskupenie - pekný kontrastný pár červenej a modrej zložky.

IC 417 - emisná hmlovina, v 250 mm ďalekohľade vyžaduje bočný pohľad - je veľmi slabou hmlou zabalujúcou trojichu hviezd 9-10^m. Najjasnejšia časť je pozorovaná JV od π Aur /5,5^m/. Aj UHC aj O-III filter značne pomôžu, ale obloha musí byť veľmi priezračná. Pozorovaná 400/450 mm ďalekohľadom cez O-III filter sa zjavuje zhruba v tvare háka s niekoľkými "vrúbkami" a slabými vláknami obklopujúcimi členov otvorenej hviezdokopy Stock 8 - skupinu 40 slabých hviezd.

Tabuľka

© 2003-2004