Astropozorovanie

Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Pisces, Piscium, Psc

Už tisícky rokov pripomína toto súhvezdie Ryby, od čias Babylončanov, Asýrčanov či Peržanov. Názov tejto časti oblohy je však omnoho starší, zhruba 6000 rokov. V tom čase sa totiž v tejto časti oblohy nachádzal bod zimného slnovratu, Slnko bolo najnižšie pri obzore a začínala zima, čím bolo súhvezdie veľmi dôležité. Grécka mytológia nás zavedie do čias, keď obrí synovia bohyne Zeme bojovali z bohmi. Pri jednej prechádzke neďaleko brehov Eufratu narazila Afrodita /rímska Venuša/ so svojím synom Erosom /Cupidom/ na toho najhoršieho zo všetkých obrov - netvora Tyfóna. Mal totiž sto hláv dračích, psích, zvieracích či ľudských a ničil všetko okolo seba. Vydesená Afrodita sa so svojím synom skryla vo vŕbovom poraste, ale keď zistili, že obor je im v pätách, skočili do rieky a premenili sa na dve ryby. Aby sa navzájom vo vode nestratili, zviazali si svoje rybie chvosty stužkami. Na pamiatku toho, s akou chytrosťou unikla Afrodita nebezpečiu, boli obe ryby prenesené na oblohu do "vodnej oblasti" neďaleko súhvezdí Veľryby, Delfína, Vodnára či Južnej ryby. Tyfóna neskôr premohol Zeus - zrazil ho bleskom a uväznil pod horou Etna na Sicílii. Netvor sa tam občas búri, lomcuje svojím väzením, chrlí oheň a lávou ničí život okolo seba.

Rozsiahle nevýrazné súhvezdie zvieratníka ležiace takmer celé na severnej oblohe medzi Baranom a Vodnárom. Ryby sú na večernej oblohe u nás viditeľné od polovice augusta do začiatku marca. Vrcholia o polnoci koncom septembra, vodorovné rameno Rýb pod Pegasom vo výške asi 45 stupňov, vrchol kolmého ramena pod hviezdou Mirach z Andromédy vo výške 70 stupňov nad južným obzorom. Obsahujú 75 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m, zaberajú na oblohe 0,271 sr.

Na svojej ceste po ekliptike vstupuje Slnko 11. marca do súhvezdia Rýb a zostáva tam až do 17. apríla, preto ho môžeme najlepšie pozorovať na večernej oblohe od októbra do decembra. V súhvezdí južne od hviezdy ω Psc leží jarný bod - priesečník ekliptiky s nebeským rovníkom. Je to miesto, ktorým Slnko prechádza nebeským rovníkom a smeruje ďalej na severnú pologulu. Je to čas jarnej rovnodennosti, ktorý sa odohráva každoročne asi okolo 21. marca. Na severnej pologuli označuje začiatok jari, na južnej naopak začiatok jesene. Spomínaný priesečník je súčasne aj počiatočným bodom súradnice nebeskej dĺžky - počíta sa od neho rektascencia. Deklinácia, čiže obdoba zemepisnej šírky sa naopak počíta od nebeského rovníka. V dôsledku precesie sa poloha jarného bodu mení. Pred vyše 2000 rokmi sa toto pomyselné miesto nachádzalo v súhvezdí Barana.

Z pohľadu obyčajného astronóma-amatéra túžiaceho zhliadnuť niekoľko vesmírnych krás nie je toto súhvezdie príliš zaujímavé. Líniu slabších hviezd v tvare písmena "V" obopínajúceho Pegasov štvorec v osvetlenom meste s určitosťou rozoznáme až po prečistení atmosféry, a ani pod tmavšou oblohou na vidieku nezazrieme v triédri žiadny deep-sky objekt. Ryby totiž ležia dosť ďaleko od pásu Mliečnej cesty, a aj napriek tomu, že zaberajú slušnú časť oblohy, zahŕňajú len pár pekných dvojhviezd, z ktorých niektoré predstavujú farebné kontrastné páry. Nechýbajú slabé, pomerne malé galaxie, síce niektoré viditeľné v bežných ďalekohľadoch s priemerom objektívu 200mm ako hmlisté škvrny svetla, ale vizuálne nezaujímavé aj v tých väčších amatérskych ďalekohľadoch.

mapa súhvezdia Ryby, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

Al Rischa - α Psc. Grécky spisovateľ Aratus sa niekedy okolo roku 270 pred n.l. zmieňuje o uzle, ktorým boli zviazané stužky oboch rýb. Podľa vlastných slov ho má na oblohe predstavovať "skvostná a nádherná hviezda". Tou celkom určite nebola myslená žiadna iná než dlhoperiodická premenná hviezda Mira Ceti, na ktorú špička písmena "V" tvorené hviezdami Rýb mieri. Tá je totiž pri svojom maxime okolo 2. magnitúdy "skvostná a nádherná". Pravdepodobne z príčiny premennosti samotnej Mira Ceti sa niekedy v minulosti v čase jej minima začala za uzol oboch stužiek považovať hviezda α Psc - objekt 4. magnitúdy. Jej arabské označenie Al Rischa znamená totiž "povraz". Mira teda prišla o tento primát a zaujímavé je, že na dlhé desaťročia sa stala zabudnutou, až kým si ju na oblohe v roku 1596 nevšimol David Fabricius.

Z astronomického hľadiska je tesnou dvojhviezdou /celkovej jasnosti 4^m/, ktorej bledomodré zložky jasnosti 4,3^m a 5,2^m obiehajú okolo seba s periódou 933 rokov. Na oblohe sú od seba v súčasnosti vzdialené 1,5", čím na ich rozlíšenie budeme potrebovať ďalekohľad s priemerom objektívu 300 mm. Ešte pri 200x zväčšení sa zjavujú v blízkom kontakte. V dôsledku obehu sa však odstup každým rokom pomaličky znižuje a v roku 1960 dosiahne najnižšiu hodnotu, 1". Systém leží vo vzdialenosti 130 svetelných rokov a obe zložky sú navyše spektroskopickou dvojhviezdou.

ζ Psc - pekná dvojhviezda zo zložkami 5,6^m a 6,5^m, vzdialenými od seba 23,6 oblúkových sekúnd. Hlavná zložka sa javí biela, sprievodca má žltú farbu. Počas dobrej noci je v teoretickom dosahu bežného triédra, inak bez problémov poslúži aj malý ďalekohľad.

η Psc - najjasnejšia hviezda súhvezdia zdanlivej jasnosti 3,72^m.

ψ Psc - dvojhviezda rozlížiteľná triédrom. Tvoria ju dve zložky jasnosti 5,5^m a 5,8^m, ktoré ležia v odstupe 30 oblúkových sekúnd. Obe majú bledomodrú farbu.

35 Psc - pekná dvojhviezda pozostávajúca z jasnejšej žltej /6^m/ a slabšej modrej zložky /7,6^m/. Ležia v odstupe 11,6".

38 Psc - viacnásobná hviezda, atraktívny pár žltých hviezd v hŕstke slabých hviezd. Pár AB je síce nerozlíšiteľný a je vnímaný oko objekt 7,9^m, ale v odstupe 4,3" môžeme zazrieť 7,8^m sprievodcu. Ďalší, tentokrát 12. magnitúdy leží 63" juhovýchodne.

42 Psc - túto dvojhviezdu veľmi ľahko rozlíšime ďalekohľadom s priemerom objektívu 100 mm. Pozostáva z oranžovej hlavnej zložky jasnosti 6,2^m a z 28,5" vzdialeného sprievodcu 10. magnitúdy. 

51 Psc - dvojhviezdu tvoria dve zložky jasnosti 5,7^m a 9,5^m, ktoré sa nachádzajú v 27,5" odstupe. Predstavuje nádherný bledomodrý-zelenkastý pár.

55 Psc - pekná dvojhviezda, v ktorej hlavná zložka dosahuje jasnosť 5,6^m a sprievodca 8,8^m. Keďže ležia vo vzájomnom odstupe 6,6 oblúkovej sekundy, ptrebujeme na ich rozlíšenie ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Kontrast je intenzívny, jedna zložka má žltooranžovú, druhá modrú farbu.

65 Psc - pekný, rovnako jasný /6,3^m/ pár dvoch žltých hviezd ležiacich v odstupe 4,4". Môžeme ho rozlíšiť 100 mm ďalekohľadom.

77 Psc - pekný, široký pár žltých hviezd ľahko rozlíšiteľných v malých ďalekohľadoch. Hviezdy dosahujú jasnosť 6,8^m a 7,6^m a ležia v odstupe 33".

TX Psc - veľmi zaujímavá nepravidelná premenná hviezda. Rozsah jej magnitúdu je od 6,9 do 7,7 a zdá sa, že nemá ani náznak periodicity. TX Psc so spektrom triedy N je jedna z najčervenejších hviezd v dosahu triédrov. V tom istom zornom poli sa nachádzajú tiež iota Psc /4,1^m/ a lambda Psc /4,5^m/.

van Maanenova hviezda - Wolf 28, vzácny príklad pomerne dobre viditeľného bieleho trpaslíka, na ktorého pri jeho jasnosti 12,3^m potrebujeme 200 mm ďalekohľad. Tohto jedného z prvých objavených bielych trpaslíkov môžeme nájsť v blízkosti hviezdy δ Psc. Leží v tesnom susedstve nášho Slnka, je vzdialený 13,8 ly.

Veľkosťou je prirovnateľný k našej planéte, jeho priemer je iba stotisícinou priemeru Slnka, hmotnosťou ho však 3,4-násobne prevyšuje. Je pomenovaný podľa holandského astronóma A. van Maanena /1884-1946/.

Deep-sky objekty

M74 - veľká špirálová "face-on" galaxia rozkladajúca sa asi pol oblúkového stupňa neďaleko hviezdy η Psc. Špirálové ramená sú v skutočnosti dobre rozvinuté, ale vizuálne nie je najľahšie ich objaviť. Majú nízku plošnú jasnosť, takže najjasnejšou časťou galaxie sa stáva samotné jadro. Priemer tejto galaxie sa odhaduje na 80 000 svetelných rokov. Svojou štruktúrou sa veľmi podobá na M33 - Galaxiu v Trojuholníku, v porovnaní s ňou však leží 15x ďalej, vo vzdialenosti 40 miliónov svetelných rokov. Bola objavená P. Mechainom v septembri roku 1780. V malých ďalekohľadoch s priemerom objektívu okolo 100 mm má zjav podobný nerozlíšiteľnej guľovej hviezdokopy. Veď podobne ju vo svojich záznamoch z pozorovaní uvádzal i Sir W. Herschel a M74 bola takisto nesprávne klasifikovaná i v Dreyerovom NGC. Nakoniec sa však stala jednou z prvých galaxií u ktorých boli identifikované špirálové ramená. V galaxii boli len nedávno zaznamenané dve supernovy: SN 2002sp v roku 2002 a SN 2003gd v roku 2003.

Svojou jasnosťou 9,4^m je najjasnejšou galaxiou súhvezdia, ale zároveň aj jedným z najslabších objektov fenomenálneho Messierovho katalógu. 200/250 mm: pomerne slabý, veľký kruhový objekt. Široké, dobre zhustené jadro je obklopené škvrnitým halom. 300/350 mm: táto jasná galaxia je veľká, nepravidelne kruhová a má veľké jasné zrnité jadro. Slabé špirálové ramená môžu byť vystopované ako sa vinú z jadra v protismere hodinových ručičiek. 400/450 mm: halo je nepravidelné s mnohými jasnými zväzkami a tmavými medzerami viditeľnými medzi dvoma špirálovými ramenami. Južné sa točí do väčšej vzdialenosti z jadra ako severné, ktoré sa vystiera východne zo severozápadného rozhrania jadra. To je jasné a obsahuje niekoľko jasných zväzkov a hviezd v ňom ponorených. Hneď východne a západne od galaxie ležia dva reťazce hviezd 12-13^m.

Andromeda II - mimoriadne slabá galaxia, trpasličí člen Miestnej skupiny ležiaci vo vzdialenosti 2 400 000 ly, skoro v takej iste vzdialenosti ako M31. V 400 mm ďalekohľade sa z nej zobrazí hmlisté, kruhové 2´halo.

Wilsonova dvojica galaxií - dve zaujímavé interagujúce galaxie VV 34, spojené mostom a protiramenom s hrúboku 6 500 ly a dĺžkou 230 000 ly. Žiariaci most je dôkazom fyzického kontaktu obidvoch galaxií a výsledkom búrlivých procesov v ich jadrách. Amatérskymi ďalekohľadmi je tento objekt nepozorovateľný.

Tabuľka

© 2003-2004