Astropozorovanie

Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Scutum, Scuti, Sct

Štít pod pôvodným názvom Scutum Sobiescii - Štít Sobieskeho zaviedol na oblohu Jan Hevelius na počesť poľského kráľa Jana III Sobieskeho, ktorý porazil Turkov pri Viedni v roku 1683 a ochránil pred nimi celú Európu. Po siedmich rokoch od tejto udalosti si J. Hevelius požičal hviezdy zo súhvezdia Orla a vytvoril nové súhvezdie na oslavu kráľovho činu. Kríž, ktorý mal kráľ umiestnený na svojom bojovom štíte a ktorý symbolizoval jeho poslanie sa nachádza takmer na všetkých vyobrazeniach tohto súhvezdia. Štyri hviezdy na okraji štítu predstavujú štyroch kráľových synov. V 18. storočí názov súhvezdia skrátil John Flamsteed.

Malé súhvezdie hneď južne od nebeského rovníka, pod hranicou Orla s Chvostom Hada, severne od Strelca. Na večernej oblohe je u nás viditeľné od polovice mája do konca decembra. Vrcholí o polnoci začiatkom júla vo výške 30 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 20 hviezd zdanl. jasnosti do 6^m, na oblohe zaberá 0,033 sr.

Štít je piate najmenšie súhvezdie, najjasnejšie hviezdy síce dosahujú iba 4. magnitúdu, ale nie je ťažké ho nájsť - aspoň pod trochu tmavou oblohou. Leží totiž v bohatej časti Mliečnej cesty, na severozápadnom rozhraní navyše popredkávanou tmavými mračnami Veľkej medzere, z ktorých mnoho je aj v Barnardovom katalógu tmavých hmlovín a premieta sa do neho veľmi jasný hviezdny oblak - veľké množstvo vzdialených hviezd, ktoré oko nerozlíši a vníma ich práve ako svietiaci oblak. Právom sa nazýva "Oblak v Štíte". Pri pohľade zo Strednej Európy je to najvýraznejšie zjasnenie v dostupnej časti Mliečnej cesty. Ide vlastne o akýsi "tunel" medzi nepriehľadnými oblakmi medzihviezdnej látky, ktorým vidíme do pomerne veľkej vzdialenosti smerom do stredu Galaxie. Súhvezdie je bohaté aj na otvorené hviezdokopy. Tá najznámejšia - M11, patrí k najkrajším na celej oblohe.

mapa súhvezdia Štít, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

α Sct - najjasnejšia hviezda súhvezdia, aj keď dosahuje jasnosť iba 4,06^m. Je vzdialená 200 svetelných rokov.  

δ Sct - táto hviezda je prototypom triedy premenných hviezd, ktorých jasnosť sa v dôsledku opakovaného zmenšovania a zväčšovania priemeru s periódou niekoľkých hodín len málo mení. Počas 4,65 hodiny jej jasnosť kolíše medzi 4,9^m a 5,2^m.  Delta Scuti má tiež v odstupe 52,6" modrého sprievodcu, ktorý pekne kontrastuje s hlavnou, bledožltou hviezdou.

Najjasnejšími hviezdami podobného typu sú ρ Puppis a β Cassiopeiae.  Najkratšiu periódu má hviezda 38 Arietis v súhvezdí Barana, a to 50 minút.  

Struve 2306 - trojhviezda pozorovaná 1,75 stupňa ZJZ od hviezdy γ Scuti. AB pár pozostáva zo zlatej /7,9^m/ a modrastej zložky /8,6^m/, ktoré ležia v odstupe 10,2". Sprievodca je takisto tesným párom, ktorý vyžaduje pomerne veľké zväčšenie na rozlíšenie.

Struve 2373 - dvojhviezda umiestnená v bohatom poli hviezd Mliečnej cesty. Tvoria ju dve žlté zložky jasnosti 7,2^m a 8,2^m, ktoré ležia vo vzájomnej vzdialenosti 4,2". Rozumným minimom na rozlíšenie bude ďalekohľad s priemerom objektívu 10 cm.

R Scuti - tmavožltý nadobor, polopravidelná premenná hviezda typu RV Tauri, jeden stupeň južne od β Scuti /4,2^m/. Jej jasnosť sa mení od 4,9^m do 8,2^m v perióde piatich mesiacov - hlavná perióda 140 dní. Je v dosahu triédrov, je totiž najjasnejšiou premennou hviezdou typu RV Tauri: zdá sa, že osciluje prinajmenšom v dvoch prekrývajúcich sa periódach a vo svojom maxime je aspoň 8 000-krát žiarivejšia ako Slnko. Často mení jasnosť medzi 5-6^m, ale po štyroch alebo piatich takýchto cykloch klesne až k 8. magnitúde. Vzdialená je asi 2 500 svetelných rokov. Podobné hviezdy neboli nájdené iba v častiach Mliečnej cesty, ale aj v guľových hviezdokopách, či samotnom strede Galaxie.

Deep-sky objekty

Dívá kačica - M11, známa veľkolepá otvorená hviezdokopa neďaleko premennej hviezdy R Scuti. Bola objavená nemeckým astronómom G. Kirchom z berlínskeho observatória v roku 1681. Je tak bohatá a kompaktná, že pripomína uvolnenejšiu guľovú hviezdokopu, ktorá sa dá rozlíšiť na jednotlivé hviezdy. Zdanie klame, je to 250 miliónov rokov stará otvorená hviezdokopa na polceste svojho vývoja. Predpokladá sa, že obsahuje približne 2 900 hviezd. Tie najjasnejšie dosahujú 8. magnitúdu a zhruba ďalších 500 je jasnejších ako 14^m. Vzdialená je 6 200 svetelných rokov, priemer sa odhaduje na 15 ly. Je mimoriadne svietivá, jej absolútna magnitúda sa rovná hodnote -6,9.

Vďaka svojej jasnosti 5,8^m môže byť viditeľná aj voľným okom a už obyčajný triéder sprostredkuje rozmazanú guľu. Tá rozkvitne už v menších ďalekohľadoch, kde sa zobrazí ako škvrna pomerne slabých hviezd. Ku kráse zátišia prispieva aj množstvo jasnejších hviezd na jej pozadí. 200 mm ďalekohľad sprostredkuje úchvatný pohľad: pri 100x zväčšení môže byť viditeľných 150 hviezd 11-14^m na 15´ploche. Hviezda 8^m v centre zanecháva dojej, že sa nachádza v popredí a nie je skutočným členom - čo vlastne nie je vylúčené. Pri 150x zväčšení sa členovia kopy rozdelia do zväzkov a zhlukov, ktoré sú popredkávané kľukatými tmavými líniami. Dve najnápadnejšie sa kľukatia z centra kopy k jej severnému a západnému rozhraniu. Aj keď to nie je vôbec zrejmé, medzi nadbytkom hviezd môžeme pozorným skúmavým pohľadom odhaliť zoskupenie jasnejších členov v tvare "V", ktoré pripomína kŕdeľ letiacich vtákov na oblohe.

M26 - otvorená hviezdokopa, bohatá škvrna slabých hviezd neďaleko δ Scuti. Síce dosahuje 8. magnitúdu, jej prevažujúcich 30 členov je o 4 magnitúdy slabších. Hviezdokopu totiž prekrývajú tmavé hmloviny, ktoré zoslabujú jasnosť týchto hviezd ležiacich za ňou. Vzdialená je 5 000 svetelných rokov, jej vek sa odhaduje na približne 90 miliónov rokov.

V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 150 mm môžeme rozoznať dva tucty členov jasnosti medzi 11-13^m, ktorý vyčnievajú na hmlistom pozadí. Na juhozápadnom rozhraní kopy leží nápadná žltá hviezda 9. magnitúdy. V 250 mm je už kompaktnou, bohatom otvorenou hviezdokopou, dobre viditeľnou v okolitom poli slabých hviezd. Za dobrej noci rozoznáme 40 hviezd jasnosti prevažne medzi 12-14^m. Najjasnejší členovia ležia južne od centra kopy, na juhu sú hviezdy rovnomernejšie rozmiestnené. Hviezdokopu na severnom rozhraní pretína tmavý bezhviezdny zárez a reťazec slabých hviezd sa točí zo severu okolo východného okraja k južnému rozhraniu.

NGC 6649 - otvorená hviezdokopa /8,9^m/, ktorú tvorí 50 hviezd, z ktorých najjasnejšia, nachádzajúca sa v centre kopy, dosahuje 11,56^m. V 200/250 mm ďalekohľade je celkom dobre sa črtajúcou koncentráciou 20 hviezd jasnosti 12^m a slabších, hneď SSV od jednej hviezdy 9,7^m. Nachádza sa v riedkom hviezdnom poli, popredkávanom tmavými hmlovinami. V 400 mm ďalekohľade napočítame 40 hviezd medzi 12-15^m.

NGC 6664 - otvorená hviezdokopa /7,8^m/ pozorovaná 20´severovýchodne od hviezdy α Scuti /3,9^m/ je v aspoň 200 mm ďalekohľade nekoncentrovanou kopou dvoch tuctov hviezd 10^m a slabších. Pozdĺž východného rozhrania kopy sa tiahne hviezdny reťazec a slabší členovia pekne kontrastujú s jasnou hviezdou α Scuti. V 300 mm ďalekohľade je dosť uvolnenou kolekciou troch tuctov 10-13^m hviezd. Okolité hviezdy zvyšujú ich počet na 50-60. Jasnejší členovia /najjasnejší má 10,15^m/ sú koncentrovaný na severnom rozhraní kopy.

NGC 6704 - slabšia otvorená hviezdokopa /9,2^m/, zhluk 30 hviezd, ktoré sa v 200 mm ďalekohľade zjavujú ako zrnitá škvrna SSZ od jednej peknej červenkastej hviezdy 11,5^m. V 300/350 mm je slabou, nepravidelnou, roztrúsenou skupinkou troch tuctov hviezd jasnosti prevažne medzi 12-15^m. Zdanlivo je rozdelená do troch odlišných skupín: JJV koncentrácia obsahuje 20 hviezd, juhozápadná je zase nepravidelným polkruhov hviezd. Severná časť pripomína zoskupením hviezd tvar papierového šarkana.

NGC 6712 - guľová hviezdokopa vo vzdialenosti 20 000 svetelných rokov. Keďže má celkovú jasnosť 8,2^m, môžeme ju pozorovať iba výkonným, dostatočne svetelným amatérskym ďalekohľadom. V 200 mm ďalekohľade ju zazrieme v tom istom zornom poli ako planetárnu hmlovinu IC 1295. Samotná guľová hviezdokopa je pomerne slabá a nerozlíšiteľná. Halo obsahuje nepatrne jasnejší stred. Vo veľkých ďalekohľadoch sa zobrazí veľké, zrnité jadro uprostred dobre rozlíšiteľného hala. Obrys okraja je nepravidelný a akosi sploštený na jeho JJZ strane. Okolité pole Mliečnej cesty je veľmi bohaté.

B 100/101 - B 100 pozorovaná severovýchodne od hviezdy 9^m je 16´dlhá bezhviezdna oblasť v tvare polmesiaca vyhĺbená na sever. Východný koniec je širší a blízko juhovýchodného rozhrania leží hviezda 12,5^m. B 101 na sever od nej, je predĺženejší tmavý pruh nepatrne vydutý na juhovýchode. Na jej severnom a západnom rozhraní leží zhluk slabých hviezd. Obe tmavé hmloviny môžeme vidieť v ďalekohľadoch ako tmavé medzery oddelené spŕškou slabých hviezd.

B 103 - tmavá hmlovina na severnom rozhraní Oblaku v Štíte je 45´x 15´VSV - ZJZ stočený tmavý pruh. Najtmavší je na svojom juhozápadnom rohraní kde leží aj zlatistá cefeida EW Scuti, ktorá mení svoju jasnosť medzi 7,77^m a 8,24^m v priebehu 10 dní. Na východe sa nachádza spoločník 9,5 mag.

B 104 - prachové mračno 20´severne od hviezdy β Scuti sa na preexponovaných fotografiách zjavuje v tvare akéhosi háka. Šancu objaviť ho máme aj v ďalekohľade, pretože leží na severnom rozhraní Oblaku v Štíte, kde je okolité pole preplnené slabými hviezdami.

B 110/111/113 - komplex tmavých hmlovín hneď východne od hviezdy β Scuti a severne od bohatej otvorenej hviezdokopy M11. B 111 je tmavý záliv, ktorý sa rozširuje južne z Veľkej medzere k severným častiam Oblaku v Štíte. B 110 a B 113 predstavujú najtmavšie miesta B 111. Ich kontrast s okolitým polom Mliečnej cesty je tak prenikavý, že oba sú viditeľné aj v binokulároch. B 110 leží hneď SSZ od širokého páru hviezd 8^m: pri nich je najtmavší, naopak na druhej strane sa rozširuje a je menej zrejmý. B 113 je tmavá škvrna oddelená od B 110 pruhom slabých hviezd.

B 312 - veľká tmavá hmlovina viditeľná 1,5 stupňa juhovýchodne od hviezdy γ Scuti /4,7^m/ binokulárom. Severné a severozápadné rozhranie náhle prechádza do bohatého hviezdneho pola, ostatné strany sú menej nápadné, zvlášť tá južná, kde temnota splýva s mnohými slabými hviezdami v nej položenými. Blízko SSV rozhrania je hviezda 8^m a ba SZ sa nachádza dvojhviezda zo zložkami 12^m. Päť nápadných hviezd 4-5^m, z ktorých je γ Scuti tá najzápadnejšia, leží severne od B 312, v poli preplnenom slabými hviezdami.

Tabuľka

© 2003-2004