Astropozorovanie

 Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Triangulum, Trianguli, Tri

Možno to na prvý pohľad nie je zrejmé, ale Trojuholník je staroveké súhvezdie, jedno zo 48 pôvodných súhvezdí prevzatých z čias starého Grécka. Pôvodne malo byť poctou vedcom Alexandrie. Pre podobnosť jeho troch najjasnejších hviezd s gréckym veľkým písmenom delta sa niekedy nazývalo aj Deltoton alebo predstavovalo tvar ostrova Sicílie. Egypťanom symbolizovalo ústie rieky Níl do Stredozemného mora. Židia ho nazývali Šališ - podľa hudobného nástroja trojuholníkového tvaru.

Veľmi malé súhvezdie severnej oblohy /11. najmenšie zo všetkých 88/. Názov zodpovedá obrazu takmer rovnostranného ostrouhlého trojuholníka, ktorý utvárajú tri najjasnejšie hviezdy /3. magnitúdy/ medzi Andromédou, vzdialenou juhovýchodne a  Baranom, ležiacim severne. Na večernej oblohe je u nás Trojuholník viditeľný od júla do prvých májových dní. Vrcholí o polnoci v polovici októbra vo výške asi 75 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 15 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Na oblohe zaberá 0,040 sr.

Súhvezdie sa nachádza v peknom prostredí niekoľkých nápadných hviezdnych zoskupení. Na severovýchode leží "hlava Medúzy" /β, π, ρ, ω Persei/, južne leží zoskupenie hviezd súhvezdia Barana /α, β, γ Arietis/ a na juhovýchode zastarané, dnes už neexistujúce súhvezdie Severnej muchy, ktoré tvorili hviezdy 33, 35, 39 a 41 Arietis. Exponátom je špirálová galaxia M33, po M31 a našej Galaxii tretia najväčšia z Miestnej skupiny. Nie najlepšie sa však pozoruje: je rozsiahla a má nízku plošnú jasnosť. Potom už nasleduje iba hŕstka farebných dvojhviezd a slušný počet slabých galaxií, z ktorých však bežným Newtonom zachytíme iba ich veľmi nepatrnú časť

.

mapa súhvezdia Trojuholník, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

Mettalah - α Trianguli, po latinsky "Caput Trianguli" - vrchol trojuholníka. Jej jasnosť je 3,6^m a je vzdialená 65 svetelných rokov.

β Trianguli - 3. magnitúdou je najjasnejšou hviezdou v súhvezdí. Je vzdialená 140 svetelných rokov.

ε Tri - nerovnako jasná dvojhviezda s jasnejšou bledomodrou zložkou /5,4^m/ a oveľa slabším bielym sprievodcom /11,4^m/. Bez problémov ich rozlíši /3,9"/ 200 mm ďalekohľad.

ι Tri - dvojhviezda, ktorej zložky jasnosti 5,3^m a 6,9^m ležia v odstupe 3,9". Na rozlíšenie žltej a modrej hviezdy potrebujeme 80 mm ďalekohľad.

Struve 239 - pekný farebný kontrast žltej /7^m/ a modrastej zložky 8. magnitúdy. Pri ich odstupe 13,8" ich rozlíšime 100 mm ďalekohľadom.

R Trianguli - premenná hviezda typu Mira Ceti s kolísaním magnitúdy od 5,7 do 12,6 s periódou 267 dní.

 Deep-sky objekty

Galaxia v Trojuholníku - s katalógovým označením M33 /NGC 598/, je po M31 našou najbližšou špirálovu galaxiou, delí ju od nás 2 400 000 svetelných rokov. Spolu s M31 a jej sprievodcami tvoria jednu časť Miestnej skupiny galaxií, naša Galaxia spolu s Magellanovými mrakmi tvoria druhú časť nachádzajúcu sa oproti. M33 objavil v auguste roku 1764 Charles Messier, ktorý ju popísal ako "biele svetlo takmer rovnakého jasu". Mal však predchodcu v osobe G. B. Hodiernu, ktorý podľa stratených záznamov pozoroval galaxiu v roku 1694, v tú istú noc ako otvorenú hviezdokopu NGC 752 v Androméde. Špirálová štruktúra bola odhalená oveľa neskôr, až v polovici 19. storočia v írskom Parsontowne, keď na ňu namieril svoj reflektor Lord Rosse.

M31 a M33 delí od seba viac ako pol milióna svetelných rokov. Absolútna magnitúda M33 dosahuje -18,6, teda svietivosť 2,4 bilióna Sĺnk, čo je iba o niečo viac ako hodnota Veľkého Magellanovho mraku. Priemer galaxie je 50 000 svetelných rokov, teda polovica tej našej. Na oblohe je k nám natočená svojím pólom, takže ju vidíme kolmo zhora.

Nachádza sa v západnej časti súhvezdia na spojnici hviezd α Trianguli a β Andromedae. Kvôli veľkej rozlohe a nízkej plošnej jasnosti je M33 vyzývavým objektom pre malé ďalekohľady. Pozorovateľ očakávajúci, že uvidí niečo oveľa menšie a jasnejšie býva obyčajne sklamaný hmlistou slabou žiarou, ktorá zaberá plochu väčšiu ako Mesiac v splne. Pozorovacie podmienky sú kritickým faktorom. Aj keď dosahuje jasnosť 5,7^m, niekedy sa môže stať úplne neviditeľnou, zatiaľ čo pri pozorovaní v zenite pod čistou, tmavou oblohou je ľahko viditeľnou v triédroch alebo malých ďalekohľadoch. Vo vyššých nadmorských výškach sa môže dokonca blysnúť i voľným okom. 400 mm a väčšie ďalekohľady odhalia aj niektoré HII oblasti galaxie.

Malé ďalekohľady ukážu veľmi slabý oválny mrak, predĺžený S-J, s hmlistým rozhraním. V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 200 mm je M33 pomerne nápadný oblak, ktorý sa smerom k svojmu stredu postupne zjasňuje. Okraj je bledý a hmlistý. 300/350 mm - 50x: aj napriek tomu, že je docela slabá, 60´x 30´ SSV-JJZ halo je zreteľne nerovnako jasné a nejako škvrnité smerom k centru. Prinajmenšom šesť hviezd 13^m a slabších je viditeľných oproti hmlistému halu. Bočný pohľad odhalí náznak špirálovej podoby a tmavé línie. 400/450 mm - 75x: z dobrého pozorovacieho miesta, M33 je pomerne jasný, mimoriadne veľký hmlistý objekt s oveľa jasnejším centrom. Nádherná špirálová štruktúra v tvare obráteného písmena "S" prekrýva hmlisté pozadie hala. Celá galaxia sa jagá škvrnitou štruktúrou. Niektoré HII oblasti sú viditeľné, vrátane NGC 604 na SSZ rozhraní, tak nádhernej na fotke HST. Prvý pohľad do veľkého ďalekohľadu, povedzme s priemerom objektívu 500 mm a vyššie je pre bežného pozorovateľa doslova šok! Nádherná špirálová štruktúra ramien sa rysuje cez 65´x 35´halo i priamym pohľadom a je viditeľných asi dva tucty HII regiónov. Halo je škvrnité a veľmi nerovnako jasné, špirálová štruktúra je jasnejšia a širšia južne od jadra. Mnohé slabé hviezdy sú ponorené v hale.

NGC 672 - nápadná galaxia /10,9^m/, môžeme ju vidieť už v 150 mm ďalekohľade. Pomerne jasné oválne halo má nerovnakú plošnú jasnosť a hmlisté rozhranie. V 400 mm ďalekohľade je peknou jasnou galaxiou. Jadro umiestnené v hale má tvar priečky. Halo je hmlisté, až škvrnité okolo jadra a je nejako viac zúžené smerom na východ. Smerom ZJZ leží galaxia IC 1727 /11,5^m/.

NGC 925 - galaxia /10,1^m/, ktorá v aspoň 200 mm ďalekohľade ukáže veľké jadro obalené vo veľmi jemnom hale posiatom niekoľkými hviezdami. Pozdĺž južného rozhrania sa navyše ťahá rad piatich ďalších hviezd. V 300 mm ďalekohľade má jadro tvar akejsi priečky a je ponorené v oveľa slabšom, nepravidelne jasnom hale. Pri pohľade ešte väčším ďalekohľadom a využitím periferného videnia sa okolo jadra v protismere hodinových ručičiek vinú v tenkom slabom hale i špirálové ramená. Navyše sú ozdobené i niekoľkými hviezdami z Mliečnej cesty. Centrálna časť jadra je škvrnitá.

Tabuľka

© 2003-2004