Astropozorovanie

Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Libra, Librae, Lib

Váhy v starovekom Grécku ešte neboli samostatným súhvezdím, ale boli známe ako Chelae Scorpii, teda Klepetá škorpióna. Až Rimania prevzali názov Váhy z Orientu. Traduje sa, že Váhy na oblohu zaviedol i cisár Julius Caesar v rámci svojich kalendárnych reforiem, ako symbol rovnováhy medzi dňom a nocou, prácou a spánkom. Podľa gréckej mytológie Váhy majú byť nástrojom Dike /Astraea/, dcéry najvyššieho boha Dia a Themidy, bohyne spravodlivosti. Bola ochrankyňou mieru a kľudu. Jej miesto bolo pri tróne vládcu bohov a mala za úlohu oznamovať každú nespravodlivosť či porušenie poriadku. Na oblohe majú Váhy pripomínať ľuďom, že vo všetkom svojom konaní majú byť spravodliví a riadiť sa zákonmi - vážiť si každý čin. Tento prístroj je symbolom spravodlivosti dodnes a na mnohých vyobrazeniach ho drží v ruke susedná Panna, stotožňovaná práve s bohyňou Dike.

Pred 2 000 rokmi Váhy symbolizovali jesennú rovnodennosť a mali praktický význam - označovali čas roľníkom na siatie ozimín. Pre život boli teda veľmi dôležité. Znak Váh a jesenná rovnodennosť sa v súčasnosti nachádzajú v Panne, kam ich posunula precesia zemskej osi. Slnko v dnešnej dobe prechádza Váhami od 31. októbra do 22. novembra. Váhy sú i jediným zvieratnikovým súhvezdím, ktoré znázorňuje predmet a nie zviera či bytosť.

Nevýrazné súhvezdie zvieratníka južnej oblohy. Na večernej oblohe sú Váhy u nás viditeľné od apríla do augusta. Kulminujú o polnoci v prvej polovici mája vo výške asi 20 stupňov nad južným obzorom. Najjasnejšie hviezdy utvárajú obrazec nepravidelného štvoruholníka symetricky ležiaceho vzhľadom na ekliptiku medzi Pannou a Škorpiónom. Obsahujú 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Váhy zaberajú na oblohe 0,164 sr. Ležia mimo Mliečnej cesty, preto neobsahujú otvorené hviezdokopy a difúzne hmloviny, ale naopak pomerne dosť slabých galaxií. Nájdeme tu i pár atraktívnych dvojhviezd a jednu veľmi uvoľnenú guľovú hviezdokopu triedy XI.

mapa súhvezdia Váhy, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

Zubenelgenubi - α Lib, názov znamená "južné klepeto" a pripomína pôvod súhvezdia. Jedná sa o veľmi ľahko rozlíšiteľnú dvojhviezdu, na ktorú postačí i divateľný ďalekohľad. Pri hlavnej zložke 2,75^m sa v odstupe 231 oblúkových sekúnd nachádza spoločník 5,8^m. V triédri sa jedná o jasný široký pár tvorený bielou a žltou zložkou. Keďže obe hviezdy vykazujú rovnaký vlastný pohyb, ide pravdepodobne o skutočný hviezdny pár. Jeho vzdialenosť od Zeme je 65 svetelných rokov.

Zubenelschemali - β Lib, "severné klepeto" je o niečo jasnejšie /2,61^m/ a má zvláštny zelenkastý odtieň. Hviezda je približne 100-krát svietivejšia ako Slnko.

δ Lib - zákrytová premenná hviezda podobná Algolu, má periódu 2,3273 dňa a jej jasnosť sa pohybuje v rozmedzí 4,92-5,9^m. Celý cyklus zmien jasnosti je teda pozorovateľný i voľným okom. Zmena maxima na minimum prebehne asi za 6 hodín, čo si môžeme všimnúť i za jednu jarnú noc. Medzi hlavnými minimami je jedno nevýrazné sekundárne minimum, ktoré však dosahuje iba desatinu hviezdnej veľkosti, preto je ťažko postrehnuteľné. Systém je od Zeme vzdialený takmer 200 svetelných rokov.

μ Lib - dvojhviezda, v dobrom 100 mm refraktore ju vidíme ako tesný pár bielych hviezd, ako dva disky v kontakte /1,8"/. Úplne ich rozlíšime počas pokojných atmosferických podmienok. Zložky majú jasnosť 5,8^m a 6,7^m.

τ Lib - dvojicu hviezd s jasnosťou 4,7^m a 9,7^m delí 8,5 oblúkovej sekundy, takže ich rozlíšime aspoň 6 cm ďalekohľadom. Systém je od Zeme vzdialený približne 250 svetelných rokov.

Struve 1962 - pekná žltá dvojhviezda, ktorá sa hodí pre ďalekohľad s priemerom objektívu okolo 100 mm. Vo väčších ďalekohľadoch sa zdá, že ich farba je o niečo bledšia. Zložky majú jasnosť 6,5-6,6^m a sú od seba vzdialené 11,9".

S Librae - premenná hviezda typu Mira. Za pol roka sa jej jasnosť mení od 8,4^m do 12^m.

Y, S, RS, RU, RR Lib - dlhoperiodické premenné hviezdy typu Mira Ceti, ktoré v maxime presahujú ôsmu magnitúdu.