Astropozorovanie

Ursa Maior, Ursae Maioris, UMa

Veľká medvedica z atlasu J. Hevelia

Gréci poznali toto súhvezdie pod názvom Veľká medvedica, v ktorej videli Kallistó, dcéru kráľa Lakáona z Arkádie. Potom, čo sa jej zo spojenia s najvyšším bohom Diom narodil Arkás, bola krásna arkádska princezná premenená žiarlivou Hérou na medvedicu a vyhnaná do lesov. Aj keď ju Kallistó veľmi prosila, aby jej nechala ľudskú podobu, rozhnevaná Héra bola neoblomná. Medvedica sa túlala po lesoch ako divoké zviera, skrývala sa pred lovcami a ich psami. Po rokoch medzi prenasledovateľmi zazrela i svojho vlastného syna Arkása. Priblížila sa k nemu a chcela ho objať. Arkás, netušiac o koho ide, namieril na matku kopiju. Tragédii zabránil Zeus - okamžite premenil Arkása takisto na medveďa a pretože ich mal oboch rád, umiestnil ich aj na oblohu - Kallistó ako Veľkú Medvedicu a jej syna ako Malého medveďa. Medveďa v súhvezdí videli i v Mezopotámii, v Severnej Ázii, Feničania, Peržania či niekoľko kmeňov Indiánov zo Severnej Ameriky.

Veľká medvedica je jedným z najstarších a dnes možno najznámejších súhvezdí, ktorého súčasťou je nápadný obrazec siedmich jasných hviezd nazývaný Veľký voz. V staršom ponímaní sa za Veľký voz pokladala iba časť súhvezdia, ktorú tvorí sedem hlavných hviezd α /1,79^m/, β /2,37^m/, γ /2,44^m/, δ /3,31^m/, ε /1,77^m/, ζ /2,09^m/, η /1,86^m/ Ursae Maioris a súhvezdie sa ako celok zvyklo takmer vo všetkých jazykoch označovať ako Veľká medvedica, podľa latinského názvu Ursa Maior. Dnes sa často stretneme so zaužívaným pomenovaním Veľký voz, ktoré sa však vzťahuje na celé súhvezdie. Rimania si v týchto siedmich hviezdach predstavovali voly, ktoré ťahajú okolo pólu gepeľ, starodávny pohonný mechanizmus. V Strednej Amerike si v nich predstavovali jednonohého muža - Hunrakan. Názov hurikán sa odvodzuje práve z tohto názvu, pretože v čase, keď je toto súhvezdie v Karibiku pod horizontom, vyčínajú v tejto oblasti často silné búrky. V dnešnej "modernej" Amerike je obrazec známy ako Veľká naberačka - Great Dipper. V Číne to bola takisto naberačka. Tá slúžila k spravodlivému meraniu potravín v dobe hladomoru. Pre starých Slovanov to bol krčah, pre Angličanov pluh alebo koč kráľa Artuša, pre Egypťanov hroch, pre Germánov voz ťahaný tromi koňmi. V histórii sa stretneme aj s pomenovaním Pluh cisára Karola, prvého cisára Svätej rímskej ríše. Arabi si voz predstavovali ako truhlu, za ktorou kráčajú tri plačky.

Pomenovanie hviezd Veľkého voza má staroarabský pôvod. Dubhe znamená medveď, Merak je bedro, Phecda alebo Phacd je stehno, Megrez je koreň chvosta, Alioth znamená chvost, Mizar bedro a Benatnash plačka. Pomocou týchto hviezd vieme ľahko vyhľadať i ďalšie známe hviezdy oblohy, predovšetkým Polárku. Nájdeme ju tak, že predĺžime 5-krát vzdialenosť dvoch zadných kolies voza, ktoré tvoria hviezdy Dubhe a Merak.

Nápadné zoskupenie Veľkého voza nie je celkom čírou náhodou takýmto usporiadaním jednotlivých stálic. Všetky hviezdy s výnimkou Dubhe a Benatnash sú od nás takmer rovnako vzdialené - 74 až 80 svetelných rokov, a sú súčasťou, jadrom tzv. "medvedieho prúdu", rozptýleného zoskupenia hviezd, ktoré sa vo vesmírnom priestore spolu pohybujú rovnakým smerom. Do tohto prúdu patria popri niekoľkých menej jasných hviezdach v tej istej časti oblohy - 37, 38, 78, 80 UMa a 21 Leo Minoris, pravdepodobne aj niektoré hviezdy, ktoré sa nachádzajú na celkom iných miestach nebeskej klenby a majú veľmi podobný pohyb priestorom. Patrí k nim napríklad Sírius z Veľkého psa, Gemma zo Severnej koruny, δ a ζ Leonis, β Eridani, δ Aquarii, γ Ceti, α Ophiuchi, ι Cephei, β Aurigae. Keďže ich však v priestore delí od seba i niekoľko stoviek svetelných rokov, nemôžeme medvedí prúd považovať za otvorenú hviezdokopu. Jeho stred leží od nás zhruba 75 svetelných rokov, čím je naším najbližším fyzickým zoskupením hviezd, tak blízkym, že ho na oblohe vôbec nevnímame pohromade. Vo vesmíre jeho jadro zaberá oblasť zhruba 32 x 12 svetelných rokov. Slnko, ktoré k nemu ale nepatrí, leží zhruba na jeho okraji. Medvedí prúd sa pohybuje vzhľadom k Slnku rýchlosťou asi 15 km/s smerom k bodu, ktorý je približne na rozhraní súhvezdí Strelca a Kozorožca.

Výrazné súhvezdie severnej oblohy, v našich zemepisných šírkach je okrem najjužnejšej časti cirkumpolárne. Vrcholí o polnoci v blízkosti zenitu koncom marca. Obsahuje 125 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Na oblohe zaberá 0,390 sr. Svojou rozlohou je tretím najväčším súhvezdím oblohy. Veľká medvedica leží poriadne ďaleko od plynových a prachových mračien Mliečnej cesty, ktoré nám zakrývajú výhľad do ďalekého vesmíru. Je teda zvlášť bohatá na galaxie. Druhým dôvodom tejto skutočnosti je to, že sa súhvezdie nachádza na severnom konci "pásu galaxií", ktorý sa šíri ďalej na juh a východ cez Leva, Poľovné psy a Vlasy Bereniky, kde končí v Panne. Týmto smerom sa totiž pozeráme do srdca superkopy galaxií, na ktorej rozhraní sa nachádza i naša Miestna skupina. Táto superkopa je delená do menších kôp rôznych velkostí. Naša Miestna skupina je jednou z najmenších, ďalšou malou kopu je naše okolie okolo skupiny M81 v severnej časti súhvezdia Veľká medvedica, či skupina okolo M101 na konci chvosta medvedice.

mapa súhvezdia Veľká medvedica

mapa súhvezdia Veľká medvedica, hviezdy do 6,5^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

Dubhe - α UMa, oranžový obor 150-krát jasnejší ako Slnko. Pomocou veľkého ďalekohľadu objavíme jeho sprievodcu, ktorý ho obehne raz za 44 rokov.

Mizar a Alcor - ζ a 80 UMa. Najznámejšia dvojhviezda, ktorú Arabi zvykli označovať ako "sprievodca" alebo "skúšač ostrosti zraku". Vzájomná vzdialenosť oboch hviezd je 12 oblúkových minút, takže ich zdravé oko bez problémov rozlíši prakticky vždy. Sú pekným párom i v triédri.

Už celkom malý ďalekohľad s priemerom objektívu 5 cm oddelí tento pár na opačné strany zorného pola, navyše zistíme, že Mizar /2,3^m/ je sám o sebe dvojhviezdou. V odstupe 14,4 oblúkovej sekundy na JJZ sa totiž nachádza ďalšia hviezdička 4. hviezdnej veľkosti. Je päťkrát ďalej od hlavnej zložky ako Pluto od Slnka a musí trvať milénium kým ju celú obehne. Všetky hviezdy - Mizar A a B, Alcor - sú navyše ďalšími dvojhviezdami, tak blízkymi, že ich možno rozoznať iba spektroskopicky. Obežné doby Mizaru A a B sú 20,5 a a 182,3 dňa. Podľa nových meraní má Mizar B ešte ďalšieho, málo jasného sprievodcu s obežnou dobou 3,7 roka.

Za zmienku stojí, že Mizar bol prvou dvojhviezdou objavenou v ďalekohľade /Riccioli, 1662/, prvou fotografovanou dvojhviezdou /Bond 1857/ a prvou pozorovanou spektroskopickou dvojhviezdou /Pickering 1889/. K tomuto hviezdnemu systému pravdepodobne patrí aj Alcor, jeho obežná doba je približne 800 000 rokov. Jedná sa teda pravdepodobne o sedemnásobný systém. Je vzdialený asi 70 svetelných rokov, takže absolútna magnitúda Mizaru A a B a Alcora musí byť +0,7, +2,2 resp. +2,3 a svietivosť 44, 11 a 10 Sĺnk. Medzi hviezdou Alcor a Mizar sa nachádza hviezda 8. magnitúdy, ktorá so systémom síce nesúvisí, ale v roku 1723 ju pomenovali dvorania cisára Ľudovíta V. - Sidus Ludovicianum.

Alioth - ε UMa, najjasnejšia hviezda súhvezdia. Je krátkoperiodickou premennou hviezdou a súčasne aj dvojhviezdou, ktorej zložky majú vzájomnú obežnú dobu 4,15 roka, čo sa však dá rozoznať iba spektroskopickými metódami. Kolísanie jej jasnosti v perióde 5,09 dňa je v rozpätí iba 0,1 magnitúdy a voľným okom sa preto nedá postrehnúť. Hviezda patrí k typu hviezd α² Canum Venaticorum, ktoré vykazujú aj kolísanie magnetického poľa.

ξ UMa - prvá dvojhviezda, pri ktorej bola vypočítaná obežná dráha zložiek, a to 60 rokov. Podarilo sa to roku 1828 francúzkemu astronómovi Félixovi Savarymu. Tvoria ju zlaté zložky s jasnosťou 4,3^m a 4,8^m vzdialené od seba 3 miliardy kilometrov. Okolo roku 1970 mali vzájomný odstup 3 oblúkových sekúnd a dali sa ľahko rozlíšiť i malými ďalekohľadmi. Potom sa ich vzájomný odstup znížil a roku 1992 dosiahol svoje minimum - 0,8 oblúkovej sekundy. Dnes sa táto hodnota pohybuje okolo 2 oblúkových sekúnd, takže nám na ich rozlíšenie postačí ďalekohľad s priemerom objektívu 8 cm.

Iba spektroskopicky sa zistilo, že obe zložky majú vlastných spoločníkov. Jasnejšia zložka má sprievodcu, ktorý ju obehne za 669 dní. Menej jasnú zložku obehne spoločník za 4 dni.

Groombridge 1830 - neďaleká hviezda, ktorá má po Barnardovej a Kapteynovej hviezde tretí najrýchlejší známy pohyb - 7,04" za rok. Za takých 100 000 rokov sa hviezda posunie z Veľkej medvedice až do súhvezdia Vlka! Pretože je vzdialená 28 svetelných rokov /pre porovnanie Barnardova h. 6 ly/, jej rýchly očividný pohyb je skôr dôsledkom jej skutočnej vesmírnej rýchlosti, než jej blízkosti. Takéto hviezdy sú súčasťou nášho hala galaxie a preto sú tak staré ako guľové hviezdokopy. Arktúr z Pastiera je ich najjasnejším príkladom.

Lalande 21185 - blízky červený trpaslík, ktorý dosahuje jasnosť 7,49^m. Leží vo vzdialenosti 8,1 svetelného roku a je po systéme Alfa Centauri, Barnardovej hviezde z Hadonosa a hviezde Wolf 359 z Leva našou štvrtou najbližšou hviezdou. Má 8. najväčší známy vlastný pohyb - po oblohe sa ročne posunie o 4,78". Tento červený trpaslík má absolútnu magnitúdu +10,5, čo zodpovedá 0,0048 svietivosti Slnka. Lalande 21185 má spoločníka, ktorý však vizuálne nikdy nebol pozorovaný.

Deep-sky objekty

M40 - Winnecke 4, tentokrát nejde o galaxiu, hmlovinu ani o hviezdokopu, ale o slabú dvojhviezdu. Pozoroval ju v 17. storočí známy tvorca súhvezdí Jan Hevelius, ktorý sa však chybne domnieval, že okolo hviezd sa nachádza hmlovinový oblak. Ako nezreteľnú dvojhviezdu ju indentifikoval Charles Messier, a aj napriek tomu, že v jej blízkosti žiadnu hmlovinu nevidel, zaradil túto dvojhviezdu navždy do svojho katalógu. Vzdialenosť tohto systému nie je presne určená, odhaduje sa na 500 svetelných rokov. Podľa najnovších výskumov sa predpokladá, že sa jedná iba o optickú dvojhviezdu.

Je pozorovaná hneď severovýchodne od hviezdy 70 UMa, jedná sa o 50" široký pár hviezd jasnosti 9^m, resp. 9,3^m. Západne od M40 leží galaxia NGC 4290, viditeľná v ďalekohľade s priemerom objektívu 300 mm ako slabý ovál so slabým stelárnym jadrom. Západne od NGC 4290 je ďalšia galaxia - NGC 4284, veľmi slabá kruhová škvrnka.

Bodeho galaxia - M81, známa špirálová galaxia v severnej časti súhvezdia, ktorá bola s neďalekou, gravitačne viazanou M82 objavená v roku 1772 J.E. Bodem. Ch. Messier ich pridal do svojho katalógu vo februári 1781. Obidve sú najjasnejšími predstaviteľmi v malej skupine galaxií vo Veľkej medvedici, ktorá zahŕňa zhruba 12 galaxií, nazvanej Skupina galaxií M81. Vzdialenosť do centra tejto kopy je asi 10 miliónov svetelných rokov, čím je po kope galaxií v Sochárovi vzdialenej 8 miliónov svetelných rokov, najbližšou skupinou galaxií k Miestnej skupine. Okrem M82 zahŕňa napríklad NGC 2976 a NGC 3077 - tiež z Veľkej medvedice, NGC 2366 s NGC 2403 zo Žirafy, či NGC 4236 z Draka. Absolútna magnitúda M81 je odhadnutá na -20,8, svietivosť na asi 17 biliónov Sĺnk. Jej skutočný priemer dosahuje 70 000 svetelných rokov. V roku 1993 v nej bola pozorovaná jedna supernova.

Odlišný tvar M81 a M82 je evidentný už v triédri 10x50: M81 je oválna, M82 je viac pretiahnutá. Obe patria k najjasnejším galaxiám na oblohe. Počas čistej noci a v období, keď sa nachádzajú vysoko nad obzorom sú týmto prístrojom viditeľné i z osvetlených miest, najmä M81. Aj v malom ďalekohľade sa vojdú do toho istého zorného pola: M81 sa prejavuje ako hmlisté oválne halo obsahujúce jasné centrum. Je jasnejšie na južnej strane galaxie.

200/250 mm - 100x: M81 je pekný jasný ovál, ktorý sa postupne zjasňuje smerom k nápadnému, eliptickému, nestelárnemu jadru. Bočným pohľadom sa môžu blysnúť veľmi slabé špirálové ramená: dva pásy sú viditeľné v SSZ špirálovom ramene. Dve hviezdy 11^m sú umiestnené v hale južne od jadra galaxie, tretia leží ZSZ od jadra, blízko rozhrania hala. 400/450 mm - 150x: veľkolepá! M81 sa rozprestiera cez celé zorné pole. Jej halo je vypuklý ovál, ktorého okraj je slabšej plošnej jasnosti, ale môže sa rozšíriť pri pohľade periferným videním. Bočným pohľadom môžeme spozorovať široké, hmlisté a nezreteľné špirálové ramená: Na JJV od jadra, sa nachádza tenká špirálová črta, oddelená od neho tmavou medzerou. Špirálové rameno SSZ od jadra je širšie a ovela kratšie. Dve atraktívne dvojhviezdy ležia JJZ od galaxie: ADS 7565 je atraktívnym párom hviezd 10,9^m v odstupe 9" a ADS 7566 je veľmi tesným párom hviezd 9,5^m v odstupe 2,1".

Cigara - M82, nepravidelná, pekuliárna galaxia ani nie pol oblúkového stupňa od M81. Obidve galaxie sa pravdepodobne v minulosti vzájomne stretli, preto sa predpokladá jej nepravideľný tvar a značná aktivita. Jej štruktúra bola prerušená gravitáciou M81. Z jej jadra vytryskujú prúdy plynov rýchlosťou asi 1 000 km/s, čo sa však dá zistiť iba špeciálnymi prístrojmi. Je veľmi známou rádiovou galaxiou a prvou u ktorej bolo zistené intenzívne magnetické pole. Je vzdialená 12 miliónov svetelných rokov.

Aj keď je oproti M81 slabšia /8,4^m/ a hľadá sa o niečo ťažšie, v ďalekohľade odkryje viacej detailov. Tak teda po poriadku: na trochu tmavšej oblohe ju môžeme skúsiť nájsť už malým triédrom ako tenký pásik svetla. V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 120 mm ju uvidíme ako šedú plôšku svetla, ktorá sa zdá byť škvrnitá. Všimnite si hviezdu 10. magnitúdy v tesnej blízkosti galaxie.

200/250 - 100x: M82 má jasné, škvrnité, nepravidelne predĺžené 9´x 2´halo. Tmavá prachová medzera kolmá na hlavnú os galaxie pretína halo do dvoch takmer rovnakých častí. Východná časť je škvrnitejšia, ale bledne oveľa rýchlejšie smerom von z galaxie, pozdĺž hlavnej osi. Aj východná aj západná časť sú poznačené tmavými miestami. 400/450 mm - 150x: táto nádherná galaxia má 10´x 3´halo obsahujúce jadro predĺžené pozdĺž hlavnej osi. Vďaka jej veľkej plošnej jasnosti má halo dobre ohraničený obrys. Jadro je tvarom veľmi nepravidelné a priečne preseknuté na dve takmer rovnako dlhé časti tmavým pásom. Západná časť jadra je jasnejšia a je vyzdobená krátkymi tmavými pruhmi. Východná polovica jadra je väčšia. Niekoľko jasných zväzkov je zmiešaných pozdĺž hlavnej osi.

Sova - M97, oválna planetárna hmlovina, bližšie ku stredu súhvezdia, medzi hviezdami Merak a Phacd. Svoj názov dostala podľa svojej podoby, zvlášť tej, ktorú vidíme na fotografiách, pretože dve charakteristické vnútorné ovály pripomínajúce oči, nie je jednoduché v ďalekohľade zazrieť. Patrí medzi najväčšie planetárne hmloviny, jej disk má zhruba taký istý priemer ako disk Jupitera. Jej jasnosť je 9,9^m, navyše pre svoju rozľahlosť slabo svieti. Centrálna hviezda má jasnosť iba 16. magnitúdy a ostáva vyhradená iba pre väčšie ďalekohľady. M97 objavil P. Mechain v roku 1781, v ktorom bola takisto pridaná Ch. Messierom do svojho katalógu hmlistých objektov. Leží vo vzdialenosti 12 000 miliónov svetelných rokov.

Hmlovinu by sme mohli na tmavej oblohe vypátrať ďalekohľadom s priemerom objektívu okolo 100 mm. V 150 mm vyzerá ako veľký, slabý kruhový disk s hmlistým rozhraním. Subjektívne názory pozorovateľov hovoria, že má modrastý odtieň. 300/350 mm - 125x: počas tmavých priezračných nocí sa môžu mihnúť dve nezretelné tmavé škvrny, ktoré znázorňujú sovie oči. Hmlovina je jasnejšia s filtrom O-III, ale oči môžeme ľahšie zbadať väčším zväčšením bez filtrov. 400/450 mm - 200x: sivé halo je jasnejšie pozdĺž jeho severného a južného okraja a vyzerá byť nepatrne sploštené. Stredná časť je o niečo jasnejšia, centrálnu hviezdu môžeme uzrieť iba v príležitostnom okamihu. Hmlovina je ozdobené dvoma tmavšími elipsami, ktoré tvoria oči Sovy: severovýchodné je väčšie, napriek tomu je zretelnejšie juhovýchodné. Planetárka je prakticky obkolesená slabými hviezdami, najbližšia jasnosti 12,5^m leží 2,5´na SSV.

Pinwheel galaxy - M101, veľká špirálová galaxia vo východnej časti súhvezdia, neďaleko oja Veľkého voza, takmer na rozhraní so súhvezdím Draka. Objavil ju v roku 1781 P. Mechain, Ch. Messier ju pridal do svojho katalógu ešte ten istý rok. Je najväčším a najjasnejším členom malej skupiny galaxií nachádzajúcej sa vo vzdialenosti okolo 25 miliónov svetelných rokov. Medzi ďalších členov patria napríklad NGC 5585, NGC 5574 a NGC 5204. M101 má absolútnu magnitúdu -21,5, jej svietivosť = svietivosti 33 biliónov Sĺnk a skutočný priemer presahuje 190 000 ly. Jej jasnosť je síce 7,9^m, ale keďže ju pozorujeme v smere takmer kolmom na rovinu jej špirály, jas je rozložený do veľkej plochy, čím sa nám galaxia aj na trochu presvetlenej oblohe ľahko stráca. Napriek tomu jej centrálnu časť je možné vidieť i v malom ďalekohľade, použite ale čo najmenšie zväčšenie!

Ak máme šťastie na veľmi tmavú oblohu a máme i nejaký 250 mm ďalekohľad, uvidíme M101 ako pomerne slabú, ale ozrutnú galaxiu, ktorá ukáže i sľabé fľakaté špirálové ramená točiace sa okolo jasného jadra v smere hodinových ručičiek. Dve hviezdy sú umiestnené v hale, ďalšie dve blízko južného rozhrania. Veľké ďalekohľady, s priemerom objektívu 400 mm, zobrazia M101 ako nádhernú špirálovú galaxiu s nápadnými ramenami škvrnitej štruktúry. Niekoľko jasných H-II oblastí je vidieť v ramenách. UHC a Deep-sky filtre zvýšia značne kontrast. Tri oddelené jasné škvrny môžu byť viditeľné 8´JZ, 4,5´VJV a 6´VSV od centra galaxie. Najnápadnejšie špirálové rameno vyráža z juhovýchodnej strany jadra galaxie a točí sa najskôr východne a potom na sever von z centrálenj oblasti. V tomto ramene je umiestnený i jasný zväzok severovýchodne od jadra. Slabšie rameno začína na západnej strane a jadra a točí sa južne a juhovýchodne: obsahuje jasný zväzok juhozápadne a juhovýchodne od jadra. Južne od jadra sa nachádza nezreteľné tmavá škvrna - fotky ju ukážu ako veľkú medzeru medzi ramenami. Skúmavým pohľadom sa môžu blisnúť niektoré H-II oblasti. Mnoho slabých popredných hviezd je umiestnených v hale.

M 108 - špirálová galaxia s nevýraznou priečkou, v strednej časti súhvezdia pri hviezde Merak, 48´severozápadne od hmloviny Sova. Bola objavená P. Mechainom niekedy v roku 1781-1782. Jej jasnosť je 10. magnitúda. Obsahuje veľké množstvá prachu, čo uvidíme i v ďalekohľade.

Ďalekohľadom s priemerom objektívu 100-150 mm ju ľahko zazrieme ako slabý, ale nápadný pruh. Halo je jasnejšie v strede, ktorý je obklopený matnými tmavými a svetlými pruhmi. 200/250 mm - 100x: M108 je predĺženým halom slabej povrchovej jasnosti, ktoré obsahuje predĺžené centrálne jadro. Halo je škvrnité s tmavými plôškami povedľa celej jeho dĺžky. Najnápadnejšia tmavá škvrna je viditeľná hneď západne od stredu galaxie. Južne od západného konca hala leží hviezda 12. magnitúdy. 400/450 mm - 150x: vo väčších ďalekohľadoch sa predĺžené halo zjavuje veľmi jasné, ako veľmi detailná priečka. Východná časť svieti jasnejšie ako západná. Východný koniec je oblý a točí sa trošku na SSV. Jeho západný koniec je zúžený, s nepatrným stočením na JJZ. Hlavná časť hala je zmiešaninou jasných a tmavých škvŕn. V strede hala sa nachádza tenká škvrnitá priečka s hviezdou 13. magnitúdy, ktorá je umiestnená v hale, hneď západne od priečky. Niekoľko hviezd sa nachádza i na východnom a juhovýchodnom rozhraní hala.

M109 - špirálová galaxia s priečkou neďaleko hviezdy Veľkého voza Phacd. Napriek tomu, že Charles Messier túto galaxiu videl, bola pridaná do jeho katalógu až v 20. storočí. Objavil ju však P. Mechain niekedy v období rokov 1781-1782. Jej absolútna magnitúda je asi -20,9, svietivosť 19 biliónov Sĺnk, skutočný priemer presahuje 100 000 svetelných rokov. Je to jeden z objektov vhodný pre väčšie ďalekohľady pretože jej jasnosť dosahuje 9,8^m.

V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 200 mm sa jedná iba o slabé, hmlisté halo, ktoré obsahuje malé jasné jadro. 400/450 mm - 150x: halo s pomerne slabou plošnou jasnosťou je predĺžené 7,5´x 5´. Vnútro hala je škvrnité a obkolesuje nerovnako jasné oválne jadro. V severnej časti súhvezdia sa nachádzajú tri hviezdy 12. magnitúdy.

NGC 2768 - slabá galaxia 9,9^m pozorovaná v rozptýlenej skupine slabých hviezd. Ak na ňu použijeme ďalekohľad s priemerom objektívu okolo 200 mm uvidíme halo, v ktorom sa nachádza ovela jasnejší stred. V 300/350 mm ďalekohľade je peknou jasnou galaxiou, halo obsahuje i stelárne jadro.

NGC 2841 - pekná galaxia 9,2^m juhovýchodne od dvojhviezdy 37 Lyncis /6,1^m, 10,2^m, 5,7"/. V 200/250 mm ďalekohľade má veľké jasné halo, ktoré obsahuje jasnejšie jadro predĺžené pozdĺž hlavnej osi galaxie. Jedna hviezda 12. magnitúdy je umiestnená na SSZ rozhraní hala, 1,75´od stredu galaxie. V 300/350 mm ďalekohľade sa NGC 2841 ukáže ako jasné jadro, ktoré obsahuje vnútri veľké predĺžené jadro. Halo náhle bledne smerom na severovýchod - je to dôsledok prachových mračien na tejto strane galaxie.

NGC 3077 - menší člen skupiny galaxií M81, jeho absolútna magnitúda je iba -17,9, svietivosť 1,2 biliónov Sĺnk a skutočný priemer nie väčší ako 16 000 svetelných rokov. V ďalekohľade s priemerom objektívu 200 mm má podobu nerovnako koncentrovaného hala obsahujúceho široké, ale len nepatrne jasnejšie jadro. 400/450 mm - 150x: NGC 3077 má pomerne koncentrované halo s občasným bliknutím na mieste, kde by mohlo byť jadro. Bočným pohľadom sa halo zjavuje nepatrne predĺžené a veľmi hmlisté okolo svojho rozhrania.

NGC 3184 - napriek polohe mimo Mliečnej cesty, je táto galaxia pozorovaná v pomerne bohatom hviezdnom poli. V ďalekohľade s priemerom okolo 200 mm je slabým halom nerovnako plošnej jasnosti. Hviezda 11. magnitúdy sa ho dotýka na severnom rozhraní. 300/350 mm - 125x: v takýchto ďalekohľadoch NGC 3184 ukáže pomerne jasné halo obsahujúce jasné centrum. V hale sa môže mihnúť náznak špirálovej štruktúry. Tú uvidíme lepšie vo veľkom ďalekohľade, nad 500 mm: táto face-off galaxia vyzerá ako halo slabej povrchovej jasnosti, ale obsahuje dve veľmi slabé špirálové ramená vinúce sa v protismere hodinových ručičiek okolo malého, slabého stredu. Vnútri ramien je viditeľných niekoľko malých zväzkov a drobných koncentrácií.

Ostatné

Ursidy - meteorický roj dosahujúci svoje maximum okolo 23. decembra. Roku 1945 ho prvý raz určil český astronóm Antonín Bečvář. Maximálny počet meteorov sa každoročne mení a celý roj je spojený s kométou Tuttle /19820 XIII/, ktorá má periódu 13,7 roka. Radiant meteorického roja Ursíd sa nachádza nad spojnicou hviezd η a ζ UMa.

Tabuľka

NGC	Iné označenie	Typ	Mag	Priemer ´	Naj. h. ^m	P. h./Klas.	RA	Dec
2768	UGC 4821	G	9,9	6,6 x 3,2	-	-	09 11 60	+ 60 02
2841	UGC 4966	G	9,2	6,8 x 3,3	-	-	09 22 00	+ 50 58
3031	M81 - Bodeho g.	G	6,9	24 x 13	-	-	09 55 60	+ 69 04
3034	M82 - Cigara	G	8,4	12 x 5,6	-	-	09 55 80	+ 69 41
3077	UGC 5398	G	9,8	5,5 x 4,1	-	-	10 03 30	+ 68 44
3184	UGC 5557	G	9,8	7,8 x 7,2	-	-	10 18 30	+ 41 25
3556	M108	G	10	8,1 x 2,1	-	-	11 11 50	+ 55 40
3587	M97 - Sova	PN	9,9	194"	16	-	11 14 80	+ 55 01
3992	M109	G	9,8	7,6 x 4,3	-	-	11 57 60	+ 53 23
5457	M101	G	7,9	26 x 26	-	-	14 03 20	+ 54 21
-	M40 - Winnecke 4	DS	9-9,3	odstup 50"	9	2	12 22 40	+ 58 05