Astropozorovanie

Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Coma Berenices, Comae Berenices, Com

Súhvezdie známe pravdepodobne už v 2. storočí pred našim letopočtom, keď ho prvýkrát pomenoval Eratostenes ako Vlasy Ariadny. V antickom Grécku sa tieto slabé hviezdy považovali za časť súhvezdia Lev, ktoré tvorili jeho chvost. Názov Vlasy Bereniky bol pravdepodobne zavedený až v 16. storočí, v roku 1551 sa o ňom zmieňuje holandský kartograf Gerardus Mercator a o niečo neskôr, v roku 1590 aj Tycho Brahe. Legenda sa vzťahuje na obdobie 3. storočia pred n. l., v čase keď sa egyptský kráľ Ptolemaios II /Euergetes/ vydal s výpravou do nebezpečného boja proti Asýrčanom. Vtedy jeho manželka Berenika sľúbila Afrodite, že si odstrihne svoje nádherné, dlhé zlaté vlasy, ak sa jej muž vráti z vojny živý a zdravý. Ten sa nakoniec vrátil, a Berenika svoje slovo dodržala, umiestnila vlasy do Venušinho chrámu. Afrodita bola natoľko potešené kráľovninou obeťou, že vlasy vyhodila na oblohu. V kráľovstve sa však všetci domnievali, že sa vlasy na druhý deň stratili. Strážcovia chrámu mali byť za nedbalú službu prísne potrestaný. Zachránil ich kráľovský astronóm Konón z ostrova Samu - ukázal rozhnevanému kráľovi vlasy na oblohe, čím ten upustil od prísneho trestu.

Nevýrazné súhvezdie severnej oblohy pokrývajúce na hviezdy chudobnú oblasť oblohy medzi Levom a Pastierom, nad Pannou. Tvoria ho iba zhluky slabých hviezd, pre voľné oko je však zaujímavá rozptýlená hviezdokopa okolo hviezdy γ Com. Na večernej oblohe je súhvezdie u nás viditeľné od polovice januára takmer do konca novembra. Vrcholí o polnoci v prvej tretine apríla si 65 stupňov nad južným obzorom. Obsahujú 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Na oblohe zaberajú 0,118 sr. 

Do súhvezdia sa premieta severný pól Galaxie - smer osi rotácie našej Galaxie, ležiaci neďaleko hviezdy β Comae Berenices. Mliečna cesta je ďaleko, preto môžeme očakávať, že uvidíme veľké množstvo vzdialených galaxií. Navyše v juhozápadnej časti leží "neprehliadnutelná" kopa galaxií Coma-Virgo, ktorá je srdcom lokálnej superkopy a našim galaktickým susedstvom. Niekoľko jej galaxií môžeme dobre pozorovať už 200 mm ďalekohľadom.  

mapa súhvezdia Vlasy Bereniky, hviezdy do 8^m, deepsky do 10,2^m

Zaujímavé hviezdy

Diadém - α Com, hviezda, ktorá sa voľným okom javí ako bod 4,3^m. V skutočnosti je dvojhviezdou, pozostáva z dvoch zložiek jasnosti 5,1^m, malým ďalekohľadom ich ale nerozlíšime. Navzájom sa obehnú za 25,85 roka.

β Com - obyčajná hviezda, ale najjasnejšia v súhvezdí, zdanlivej jasnosti 4,3^m, vo vzdialenosti 27 svetelných rokov.  

2 Com - Struve 1596, pekný pár dvoch žltých zložiek /5,9^m a 7,4^m/. Túto dvojhviezdu nám v odstupe 3,7" môže pri väčšom zväčšení rozlíšiť ďalekohľad s priemerom objektívu nad 10 cm.

12 Com - dve zložky rozdielnych jasností /4,7^m a 8,5^m/ v odstupe 66,1" by mal rozlíšiť 6 cm ďalekohľad.  

17 Com - ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda pre triéder, zložky jasnosti 5,4^m a 6,7^m v odstupe 145". 

24 Com - Struve 1567, dvojhviezda, zložky 5,2^m a 6,7^m v odstupe 20,3 oblúkovej sekundy. V aspoň 10 cm ďalekohľade pekný farebný kontrast hlavnej žltooranžovej a slabšej modrej hviezdy, obdoba Albirea z Labute. Inak ich rozlíšime i lepším triédrom.

Struve 1615 - trojhviezda obsahujúca žltú /6,9^m/ a bledomodrú /9,7^m/ zložku v odstupe 26,7". Minimom je 10 cm ďalekohľad. Pri väčšom zväčšení a 15 cm ďalekohľade sa v odstupe 2,7" od bledomodrej zložky môže pridať hviezdička 14. magnitúdy.

Burnham 800 - nádherná dvojhviezda, napriek nerovnakej jasnosti oranžovej /6,6^m/ a červenej zložky /9,7^m/ v odstupe 6,8". Od hlavnej hviezdy sa v odstupe 92,5" severne nachádza hviezda 10,4 mag. Potrebujeme kvalitný aspoň 10 cm ďalekohľad.

R Com - premenná hviezda typu Mira Ceti s kolísaním magnitúdy od 7,1 do 14,6 v perióde 363 dní.

Deep-sky objekty

M53 - pekná guľová hviezdokopa neďaleko hviezdy Diadém, objavená vo februári 1775 Johannom Elertom Bodem a nezávisle o dva roky neskôr aj Charlesom Messierom. Od nás je vzdialená 60 000 - 65 000 ly, nachádza sa vo vnútornej časti našej galaxie a od stredu ju delí podobná vzdialenosť ako od nás, teda približne 60 000 svetelných rokov. Celkovú jasnosť má pomerne nízku 7,8^m, takže pri použití dobrého triédra zbadáme len hmlistú škvrnu. Vo väčších ďalekohľadoch patrí k pôvabným objektom, pretože má jasné jadro obklopené prachovým "halom". Na okrajoch rozlíšime jednotlivé hviezdy, jadro ostane stále zrnité. Neďaleko, v takmer rovnakej vzdialenosti sa nachádza ďalšia guľová hviezdokopa, mimoriadne uvoľnená - NGC 5053. Na oblohe sa premieta práve jeden stupeň smerom na juhovýchod. 

V približne 120 mm prístrojoch je M53 jasná, hmlistá oblasť s dobre zhusteným jadrom. Okrem dvoch zhustení v severnej časti, plošná jasnosť bledne smerom von k okrajom všade rovnako. V 200/250 mm už rozlíšime niektoré hviezdy, kopa je zreteľne zrnitá, presne v jadre vyčnieva jedna hviezda, ale prinajmenšom 50 ich rozlíšime okolo okrajov. Pekný, široký pár hviezd 9. až 10. mag leží 9´ JJV od kopy. V 300/350 mm je nádhernou kopou, s jasným, celkom zhusteným a viac menej dobre rozlíšiteľným jadrom. Celá kopa sa blyští miridiánom drobných hviezd. Okolité hviezdy zvyšujú celkový priemer tejto guľovej hviezdokopy na 12´.

Čiernooká galaxia - M64, špirálová galaxia /8,5^m/, jedna z najneobvyklejších galaxií celej oblohy. V jej vnútri, severne od stredu sa totiž nachádza tmavý prachový pás, od ktorého sú odvodené aj ďalšie názvy: Čierne alebo Ďiablove oko, Monokel. Vnútorná časť galaxie rotuje v opačnom smere ako vonkajšia. Jedná sa o veľmi mohutný systém /absolútna magnitúda = -21/ s priemerom prinajmenšom 65 000 ly, ktorý je súčasťou 24 miliónov ly vzdialenej kopy galaxií v Poľovných psoch. Bola objavená E. Pigottom a J. E. Bodem v roku 1779, napriek tomu, že bola zaznamenaná iba ako malá hmlistá hviezda. Leží na spojnice hviezd Diadém - γ Com.

M64 zazrieme už ďalekohľadom s priemerom objektívu okolo 10 cm, v 15 cm prístroji sa ukáže veľké, pomerne jasné oválne halo vnútri s jasným jadrom. 250 mm pri dostatočnom zväčšení a bočný pohľad pozorovateľa odhalí tmavý prachový pás vo vnútri galaxie. Na lepšie vychutnanie vzhľadu galaxie je však vhodný ďalekohľad s priemerom objektívu okolo 350 mm, v ktorom sa ukáže ako jasný, nádherný objekt, trochu predĺžený, obsahujúci jasné jadro, ktoré je nápadnejšie na JJZ od centra. Tmavý prachový pás točiaci sa pozdĺž SV okraja jadra síce pri malom zväčšení vyžaduje bočný pohľad, ale pri 150x zväčšení už môže byť viditeľný priamo.

M85 - eliptická galaxia /9,1^m/ objavená v roku 1781 P. Mechainom, najsevernejší člen galaktickej kopy Virgo, jeden z jej najväčších a najjasnejších členov. Skutočný priemer má väčší ako 150 000 ly, absolútnu magnitúdu -22,85. 

V 10 cm ďalekohľade sa zjavuje malé jasné eliptické halo, ktoré smerom k okrajom mierne mizne. V 150 mm sa na severovýchodnom rozhraní pridá hviezda 10,5 mag a snáď aj galaxia NGC 4394 /10,9^m/, v 200 mm sa ukáže aj hviezda 12,5^m, ktorá sa dotýka hala na severe. S rastúcim priemerom ďalekohľadu sa halo zväčšuje, pri použití 300/350 mm sa pri bočnom videní môže rozšíriť na priemer 7´x5´.

M88 - špirálová galaxia /9,5^m/ v blízkosti južného okraja súhvezdia, s výrazným jadrom a rozvinutými špirálovými ramenami, súčasť galaktickej kopy Virgo so stredom vzdialeným asi 65 miliónov svetelných rokov. Objavil ju Ch. Messier 18. marca 1781. Leží v severnom konci trojstupňového oblúka galaxií, ktorý začína na juhozápade Panny párom M84 a M86 a točí sa východne až severovýchodne práve k M88. Skutočný priemer galaxie presahuje pravdepodobne 125 000 ly, absolútna magnitúda je stanovená na -22. 

V 100/150 mm ju nájdeme pomocou dvojice hviezd /11,5 a 12,5 mag/ ležiacich v juhovýchodnom smere ako jasné, široké oválne jadro ponorené v rozptýlenom hale. V 300/350 mm rozoznáme určitú škvrnitú štruktúru hneď pozdĺž jadra a bočným videním môžeme tušiť aj špirálovú štruktúru, predovšetkým pozdĺž JZ boku a JV od jadra.

M91 - jeden z chýbajúcich Messierových objektov o ktorého skutočnej pozícii sa diskutuje dodnes. Vyzerá to tak, že pravdepodobne išlo o druhé pozorovanie niektorého z ďalších "M" v bohatej časti kopy galaxií Virgo v južnej časti súhvezdia Vlasy Bereniky, pri ktorom sa uviedla chybná pozícia. Keďže NGC 4571 je pomerne slabá /11,3^m/ a Ch. Messier ju pravdepodobne svojim ďalekohľadom nemohol vidieť, od roku 1994 definitívne stotožňujeme M91 s rozsiahlou špirálovou galaxiou s priečkou NGC 4548 zdanlivej jasnosti 10,2 mag, hviezdnym systémom s priemerom cez 100 000 ly a absolútnou magnitúdou -21,3^m. 

Pod tmavou oblohou ju ako obyčajný, beztvárny, slabý objekt môžeme zbadať už aj 10 cm ďalekohľadom, v 200 mm sa jedná o jasný kruhový oblak, ktorý sa rovnomerne zjasňuje do stredu k malému, jasnému jadru.

M98 - rozsiahlejšia špirálová galaxia, objavená P. Mechainom v roku 1781, nachádzajúca sa v kope Virgo, vzdialenej 65-70 miliónov svetelných rokov. Aj keď je jednou z jasnejších členov /10,1^m/ tejto kopy, na jej pozorovanie budeme potrebovať skôr dobré pozorovacie podmienky ako väčší ďalekohľad. Je jednou z toho menšieho počtu galaxií, ktoré sa k nám približujú, M98 k nám mieri rýchlosťou 243 km za sekundu. Skutočný priemer galaxie je prinajmenšom 185 000 ly, absolútna magnitúda je stanovená na -21,8.

Leží pol stupňa západne od hviezdy 6 Comae Berenices /5. mag/, v 150 mm ďalekohľade sa ukazuje veľké, rozptýlené a veľmi predĺžené halo, s jasnou nepravidelne zhustenou centrálnou časťou. Zatiaľ čo v 250 mm sa už galaxia môže zdať škvrnitá a nepravidelne jasná, ešte väčší ďalekohľad pridá aj ďalšiu galaxiu NGC 4186 /13,8^m/, zjavujúcu sa južnejšie ako veľmi slabá škvrnka.

M99 - ďalší z objavov P. Mechaina v roku 1781 a takisto člen galaktickej kopy Virgo. Jedná sa o špirálovú galaxiu celkovej jasnosti 9,9^m, z jedným z najväčších červených posunov - vzďaľuje sa od nás rýchlosťou 2 380 km za sekundu, so skutočným priemerom minimálne 95 000 ly a absolútnou magnitúdou -22. V minulosti v nej boli zaznamenané tri supernovy. 

Náznak zazrieme aj 10 cm ďalekohľadom, pri 150 mm svetelnom ďalekohľade si všimneme hlavne výrazné jadro obalené vo veľkom kruhovom hale /môže sa zdať škvrnité/, okraje sú nezreteľné a ramená neviditeľné. Pozdĺž východného rozhrania sa tiahne reťazec hviezd 12. magnitúdy, jedna z nich zasahuje k okraju halu na juhovýchode. V 200 mm /o niečo lepšie v 250 mm/ môžeme bočným videním postrehnúť aj slabú špirálovú štruktúru. Peknou galaxiou je v ďalekohľadoch nad 300 mm. V rozsiahlom hale je ponorené jasné jadro, z ktorého severnej a južnej strany sa v protismere hodinových ručičiek točia aj špirálové ramená. Viac nápadné južné rameno sa točí smerom na západ, kde ho od jadra galaxie oddeľuje nápadná tmavá trhlina, slabšie kratšie rameno smeruje na severovýchod.

M100 - špirálová galaxia /podoba face-on, 9,3^m/ v južnej časti súhvezdia, jedna z niekoľko tisíc galaxií v kope Virgo. Podobne ako M98 a M99, aj túto galaxiu objavil P. Mechain v roku 1781 a neskôr v tom istom roku toto pozorovanie potvrdil aj Charles Messier. Špirálovú štruktúru odhalil až v roku 1850 Lord Rosse svojím 6-stopovým reflektorom. Skutočný priemer je úctyhodný, 130 000 ly, absolútna magnitúda je stanovená na -22,5. 

Ďalekohľady s priemerom objektívu okolo 12 cm špirálové ramená určite neodhalia, tie sú tak slabé, že z galaxie vidíme jadro podobné obyčajnej hviezde, v 15 cm navyše ponorené v eliptickom hale. V 200-250 mm je halo takmer približne rovnako jasné, na rozhraní rozptýlené, v strednej časti pozdĺž jadra možno postrehneme aj nejaké nevýrazné zjasnenia. Slabú špirálovú štruktúru môže odhaliť už 300 mm ďalekohľad pri 150x zväčšení, takisto aj škvrnitú štruktúru pozdĺž jadra, v hale môžeme naopak pozorovať 3 slabé hviezdy. Ako dve slabé hmlisté kruhové škvrnky sa zjavujú dve okolité galaxie, NGC 4322 /13,9^m/ a NGC 4328 /13^m/.

NGC 4147 - slabšia guľová hviezdokopa 10,2 magnitúdy, v 200 mm ďalekohľade nie najvýraznejšia - rozptýlená "hmla" obsahujúca stelárne jadro. V 300 mm ďalekohľade o niečo jasnejšia, nerozlíšiteľná "sféra" s jasným, ale drobným jadrom. Okolo okraja sa črtá niekoľko slabších hviezd. Od Zeme je vzdialená 85 000 svetelných rokov.

Ihla - NGC 4565, jedna z jasnejších členov /9,6 mag/ 31 mil. ly vzdialenej kopy galaxií Coma I, so skutočným priemerom 125 000 ly a absolútnom magnitúdou -20,3. 

V 200/250 mm je táto "edge-on" galaxia fenomenálna. Halo je síce slabšie, ale extrémne veľké a veľmi predĺžené 12´x1,5´SZ-JV, v strede s vypuklým jadrom. Slabšia tmavá línia tiahnúca sa stredom na SV strane jadra je celkom dobre viditeľná dokonca aj bez bočného pohľadu. 300/350 mm - exponát medzi galaxiami viditeľnými zboku, nádherný predĺžený pás s jasnou stredovou vypuklinou na boku pri hviezde 13,5 mag. Tmavá línia je viac než zrejmá, pozdĺž nej môžeme pozorovať aj niekoľko slabých škvŕn a zväzkov juhovýchodne od jadra. 400/450 mm - úžasná, pri 150x zväčšení vyplní celé zorné pole. Halo je veľmi predĺžené, tmavá línia sa rozprestiera po celej tejto dĺžke a stráca sa až blízko rozhraní. Jadro je jasný "ovál" s tmavou líniou tiahnúcou sa SV. Nápadne jasný pás SZ od jadra a niečo škvrnité je viditeľné pozdĺž centrálnej časti tmavej línie. Pozdĺž jej JV rozpätia sú menšie jasnejšie pruhy. Na JZ rozhraní sa jadra dotýka veľmi slabá hviezda.

NGC 4725 - 200/250 mm ďalekohľad túto peknú galaxiu jasnosti 9,4 mag ukáže ako jasné halo, ktoré sa stále viac zjasňuje smerom k stredu. 300/350 mm - jasná, celkom veľká, predĺžená, v špicatom hale sa nachádza malé jasné jadro. Rozsiahle špirálové ramená tvoria prsteň okolo vnútra galaxie, prsteň sa zjasňuje pozdĺž SV a JZ oblúka. Bočným videním sa môže v jadre blysnúť aj veľmi slabá stredná priečka predĺžená ako halo, teda SV-JZ.

NGC 5053 - táto extrémne uvoľnená guľová hviezdokopa jasnosti 9,9^m, je pozorovaná iba jeden stupeň juhozápadne od ďalšej guľovej hviezdokopy M53, s ktorou pri malých zväčšenia v zornom poli okulára vytvára zaujímavý kontrast. NGC 5053 sa radí do triedy XI, obsahuje iba 3 400 hviezd, z ktorých najjasnejšie majú 14. magnitúdu. Skutočný priemer kopy je okolo 150 ly a leží vo vzdialenosti 49 500 ly. V roku 1784 ju objavil W. Herschel. V 200 mm ďalekohľade sa ukáže ako veľmi slabá, nerozlíšiteľná kruhová "žiara", na okrajoch s dvoma hviezdami 9,5. a 11. magnitúdy. 300 mm ukáže "bohatú otvorenú hviezdokopu", môžeme rozlíšiť asi 18 hviezd medzi 14. - 15. mag.

Tabuľka

© 2003-2004