|
Antlia, Antliae, Ant Pôvodným názvom Antlia Pneumatica bola Výveva pomenovaná na počesť írskeho vedca Roberta Boyleho, fyzika 17. storočia, ktorý tento stroj objavil. Na oblohu ho prvýkrát uviedol N. L. de Lacaille v roku 1753, v časoch pozorovania južnej oblohy z observatória na mysy Dobrej nádeje v rokoch 1750-1754. Výveva sa tak stala jedným zo 14 nových súhvezdí, ktoré tento francúzsky astronóm zaviedol. Výveva je malé a nenápadné súhvezdie južnej oblohy bez jasnejších hviezd, leží južne od zlomu obrazca v polovici tela Hydry, neďaleko Plachiet a Kormy. Na večernej oblohe je u nás viditeľná jeho severná časť od polovice apríla do júna, v čase kulminácie ho vidieť celé. Vrcholí o polnoci v druhej polovici februára nízko nad južným obzorom. Obsahuje 20 hviezd zdanlivej jasnosti do 6. magnitúdy. Na oblohe zaberá 0,073 sr.
mapa súhvezdia Výveva, hviezdy do 8m, deepsky do 10m Zaujímavé hviezdy α Antliae - najjasnejšia hviezda súhvezdia má 4,25m, v mnohých súhvezdiach by ostala nepovšimnutelnou. V triédroch môžeme zbadať je oranžový až červený odtieň. Jej jasnosť asi mierne kolísa. δ Antliae - súbor dvoch hviezd /žltá, sivobiela/ s pomerne rozdielnou jasnosťou /5,6m a 9,6m/ v odstupe 11" rozlíši 10 cm ďalekohľad. ζ1 Antliae - dvojhviezda, žlté zložky 6,2m a 7,1m sú vzdialené od seba 8 oblúkových sekúnd. Tento súbor pekne vynikne už v malých ďalekohľadoch. S Antliae - objavená v roku 1888, je zákrytovou premennou hviezdou so zmenou jasnosti 0,5m v priebehu presne 7 hodín a 47 minút. V čase jej objavu bola známa ako premenná hviezda s najkratšou periódou zmien jasnosti. Zahŕňa sa do súboru hviezd pod označením typu W Ursae Majoris, systému, keď dve trpasličie hviezdy obiehajú jedna druhú navzájom v blízkom kontakte, čím sa ich poloha z nášho uhlu pohľadu neustále mení. Z toho sa odvodzuje krátka perióda zmien jasnosti týchto systémov. Deep-sky objekty NGC 2997 - najjasnejšia galaxia súhvezdia /9,3m/. Z našich zemepisných šírok je táto "špirála" primeraným prístrojom väčšinou prakticky nepozorovateľná, pretože v čase kulminácie leží len pár stupňov nad obzorom. V 20 cm ďalekohľade vidíme len matné, jadro obklopené slabým, nejasným halom. Hviezda 12m leží na juhozápadnom rohraní galaxie. V približne 300 mm sa pohľad o niečo zlepší, halo je už pomerne jasné a jadro obklopuje tmavý prsteň. Plošná jasnosť vzrastá k okrajovým častiam galaxie. V 400 mm ďalekohľade a asi 150x zväčšení sa ukáže jasné oválne halo okolo jadra a pri 200x zväčšení a bočnom pohľade môžeme zazrieť aj veľmi slabú špirálovú štruktúru točiacu sa v smere hodinových ručičiek. Južné špirálové rameno sa točí z jadra k hviezde 12. magnitúdy ponorenej v juhozápadnom rozhraní hala.
© 2003-2004 |