Astropozorovanie

Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Camelopardalis, Camelopardalis, Cam

Žirafa je súhvezdie neďaleko severného pólu, ktoré v stredoveku ešte nebolo známe. Vymyslel ho v roku 1613 Holanďan Pieter Plancius a v roku 1624 ho publikoval Jacob Bartsch, zať Jána Keplera. Chýba mu teda kúzlo a múdrosť dávnych bájí, ktoré sa zrodili pod oblohou východného Stredomoria, Egypta a Mezopotámie, dedili sa z pokolenia na pokolenie, prechádzali z jedného kmeňa na druhý, od národa k národu, ako súčasť spoločného kultúrneho bohatstva, ktoré by sa zachovalo počas dlhých storočí až do dnešnej doby. Je to typické "výplnkové" súhvezdie bez histórie, na oblohe má však predstavovať zviera, na ktorom Rebeka prešla Palestínou, aby sa vydala za Izáka.

Nevýrazné, rozsiahle, v našich zemepisných šírkach cirkumpolárne súhvezdie severnej oblohy, ktoré leží v bezhviezdnej oblasti medzi súhvezdím Povozníka a hviezdou Polárka. Vrcholí o polnoci koncom novembra v blízkosti zenitu. Obsahuje 50 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m, na oblohe zaberá 0,231 sr.

Vyznať sa v zhluku slabých, ale v skutočnosti veľmi vzdialených a veľmi svietivých hviezd je bez dobrej mapy nemožné. Aj keď zaberá pomerne veľkú oblasť a juhovýchodné rozhranie súhvezdia nepatrne zasahuje do Mliečnej cesty, obsahuje iba štyri hviezdy jasnejšie ako 4,5^m. V tejto nevýraznej oblasti sa však ukrýva niekoľko pekných otvorených hviezdokôp /NGC 1502/, pomerne jasných galaxií /NGC 2403/, pekná planetárna hmlovina /NGC 1501/ a výnimočný rad hviezd známy ako Kembleho kaskáda.

mapa súhvezdia Žirafa, hviezdy do 8^m, deepsky do 11,5^m

Zaujímavé hviezdy

α Cam - na oblohe sa javí ako hviezda 4,3^m, v skutočnosti je ale 20 000-krát jasnejšia ako Slnko.

β Cam - najjasnejšia hviezda súhvezdia, má zdanlivú jasnosť 4,22^m. Je vzdialená 3 000 svetelných rokov a svieti 1 000x jasnejšie ako naše Slnko. Teplota na povrchu dosahuje 30 000 kelvínov. Svetlo, ktoré dnes dopadá do nášho oka, opustilo tohto modrobieleho obra v čase trójskej vojny.

V menšom ďalekohľade, prípadne binokulári odhalíme v odstupe 80,8" žltého sprievodcu jasnosti 8,6^m. Pri malom zväčšení môžeme túto dvojhviezdu vidieť v malom páse tmavej hmloviny, ako odtieň na bledom matnom pozadí Mliečnej cesty. V o niečo väčšom ďalekohľade zistíme, že β Cam je trojhviezda. Ďalší spoločník /11,2^m/ leží v odstupe 14,8".

1 Cam - celkom dobre rozlíšiteľná dvojhviezda - s hlavnou bielou zložkou /5,7^m/ a bledomodrým sprievodcom /6,8^m/. Ležia v odstupe 10,3".

11/12 Cam - optická dvojhviezda na ktorej rozlíšenie postačí aj obyčajný triéder. Predstavuje široký pár /108,5"/ bielej a žltej zložky. Prvá dosahuje jasnosť 5,4^m, druhá 6,5^m.

29 Cam - vhodná pre 100 mm ďalekohľad. Že ide o dvojhviezdu je evidentné pri 100x zväčšení. Zjavuje sa ako nerovnako jasný /6,5^m, 9,5^m/ a kontrastný pár žltej a bledomodrej zložky. Ich vzájomná vzdialenosť je 25,1".

VZ Cam - polopravidelná premenná hviezda typu M, pri pozorovaní cez triéder sa javí nápadne červená. Prejavuje malé, nepravidelné zmeny magnitúdy, od 4,8 do 5,2 so strednou periódou asi 24 dní. Pre jej blízkosť k nebeskému pólu ju môžeme sledovať po celý rok zo severnejších zemepisných šírok..

Z Cam - kataklyzmatická premenná hviezda, ktorá poskočí každé dva až tri týždne z minima okolo 13^m do maxima s magnitúdou 9,6^m. Tým sa ale jej podobnosť s ostatnými premennými hviezdami tohto typu končí. Jej magnitúda sa totiž dokáže vo fáze úbytku jasnosti zastaviť a veľmi dlhú dobu ostať na strednej hodnote svojej jasnosti. Takto ostáva niekoľko mesiacov, než sa hodnota jej magnitúdy začne opäť zväčšovať - hviezda teda slabne.

Struve 390 - dvojhviezda, na ktorej rozlíšenie je vhodné použiť asi 100x zväčšenie. V zornom poli je to potom nerovnako jasný kontrast bielej /5,1^m/ a purpurovej zložky /9,5^m/, vo vzájomnom odstupe 14,8".

Struve 485 - ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda v 200 mm ďalekohľade. Rovnako jasné zložky /7^m, 7,1^m/ ležia v odstupe 17,9". Jedna je modrastej, druhá bielej farby.

Struve 1122 - aj v malých ďalekohľadoch atraktívny pár rovnako jasných /7,8^m/ bielych hviezd, ktoré ležia v odstupe 15,4".

Struve 1625 - aj v tom najmenšom ďalekohľade je táto dvojhviezda takmer rovnako jasným /7,3^m, 7,8^m/ párom žltých hviezd, ktoré ležia v odstupe 14,4". Vhodné je použiť 100x zväčšenie.

Struve 1694 - ľahko pozorovaná dvojhviezda, už v malom ďalekohľade sa predstaví ako pár nerovnako jasných /5,3^m, 8,8^m/ belavých hviezd. Ležia v odstupe 21,6".

Deep-sky objekty

NGC 1501 - 250 mm: táto planetárka je jasná, veľká a kruhová, so svetlo modrým odtieňom. Rozhrania sú ľahko definované a nejaké tmavé škvrnky v disku ju trochu pripodobňujú k Eskimákovi z Blížencov. Centrálna hviezda sa stráca a znovu zjavuje pri malom zväčšení, ale pri 250x zväčšení je stála aj priamym pohľadom. V ešte väčšom ďalekohľade je nádhernou modrastou planetárkou! Je jasná, s celkom veľkým škvrnitým halom. Okraj je hmlistý ale zdá sa trošku predĺžený. Centrum je nepatrne tmavšie a prstencovitý tvar je badateľnejší hlavne pri veľkom zväčšení.

NGC 1502 - pri hľadaní tejto otvorenej hviezdokopy je vedúcou stopou nádherná, 2,5 stupňov dlhá "reťiazka" hviezd 8-10^m, hneď severozápadne od NGC 1502. Toto zoskupenie je známe ako Kembleho kaskáda.  Pomenovaná bola podľa Luciena J. Kembleho, kanadského astronóma-amatéra. Najlepšie je viditeľná v triédroch s veľkým zorným polom.

Otvorená hviezdokopa začína byť zaujímavá pri použití aspoň 80-100 mm ďalekohľadu, v ktorého zornom poli začína vyčnievať nad okolitým hviezdnym polom. Je jasná /5,7^m/, malá, celkom bohatá a pomerne zhustená, umiestnená na ploche pomerne deformovaného trojuholníka. Na jeho južnej strane leží línia hviezd, okolo ktorej sú umiestnení najjasnejší členovia. V jej strede leží aj najjasnejší člen kopy /6,93^m/, nádherná dvojhviezda Struve 485. V ďalekohľade s priemerom objektívu 300 mm sa ukáže jasná, pomerne veľká, celkom bohatá a značne zhustená kopa s niekoľkými tromi tuctami hviezd 7^m a slabšími. Pekná, zlato-modrá dvojhviezda leží severovýchodne. Hviezdokopa je vzdialená 3 000 svetelných rokov.

NGC 2403 - krajný člen galaktickej skupiny M81-82. Americký astronóm Allan Sandage v nej objavil cefeidy, čím sa NGC 2403 stala prvou galaxiou za hranicami Miestnej skupiny, v ktorej boli objavené. V tom čase určil aj jej vzdialenosť od nás na 8 000 svetelných rokov. Dodnes technika pokročila, vzdialenosť sa odhaduje na 8 miliónov svetelných rokov, čím sa radí k najbližším galaxiám od Miestnej skupiny. Objavil ju W. Herschel v roku 1788. V roku 1954 v nej bola pozorovaná supernova 16. magnitúdy.

So svojou jasnosťou 8,5^m je viditeľná vo väčšine hľadáčikov a je ľahkým cieľom pre triéder 10x50, ale v stredných amatérskych ďalekohľadoch neposkytuje príliš uspokojujúci pohľad. V 200/250 mm ďalekohľade je pomerne jasnou hmlou s nepatrným centrálnym zjasnením. Leží neďaleko 6´dlhej línie dvoch hviezd 10^m. V hale "hmloviny" sú zabalené veľmi slabé hviezdy. Až v 350 mm ďalekohľade sa zobrazí pomerne jasné jadro so špirálovými ramenami pripájajúcimi sa na protiľahlých koncoch. Obe ramená môžu byť vystopované viac ako pol otočky okolo galaxie a môžu odhaliť aj nejakú škvrnitú štruktúru. Tmavé plochy medzi ramenami a stredom vyžadujú bočný pohľad, ale aj tak sú veľmi nezreteľné. Mnoho slabých hviezd je ponorených v hale.

IC 342 - síce na prvý pohľad jasná /8,4^m/, ale nie najlepšie pozorovateľná galaxia. V 300-vke ukazuje nápadné jadro obklopené hmlistým, vonkajším halom, v ktorom sú ponorené mnohé slabé hviezdy. Tie sú umiestnené aj v bezprostrednom okolí: juhozápadne leží reťazec 6 hviezd, severovýchodne sa nachádzajú štyri hviezdy 11^m a južne sa rozprestiera uvoľnený zhluk hviezd. 

IC 3568 - planetárna hmlovina /10,6^m/ s jasným, drobným, kruhovým diskom v 250 mm ďalekohľade. Disk je zjavný pri 175x zväčšení, ale ešte pri 100x zväčšení je takmer stelárny. Väčší ďalekohľad zobrazí nádherný modrastý disk. Planetárka je celkom jasná, pomerne malá a kruhová. Centrálna hviezda /11,4^m/ sa tlačí k východnému okraju. Hviezda 13^m na západnom rozhraní planetárky splýva s diskom počas zlého seeingu.

Cr 464 - je buď extrémne veľká, uvoľnená a nepravidelná otvorená hviezdokopa, alebo len bohaté pole Mliečnej cesty. Najlepšie je viditeľná v triédroch, aj keď akákoľvek podobnosť v tvare s otvorenou hviezdokopou je vylúčená. Na tejto ploche - 120´ leží asi 50 viditeľných hviezd, z ktorých najjasnejšia dosahuje 5. magnitúdu. Okolo nej sú roztrúsené štyri hviezdy 6^m, osem 7^m a 35 8-14^m.

Stock 23 - otvorená hviezdokopa celkovej jasnosti 5,6^m. V 100 mm ďalekohľade sa javí ako jasná, veľká, ale pomerne chudobná. V jej centre je usporiadaných šesť hviezd v zoskupení pripomínajúcom "Herkulov kvetináč". Jeho súčasťou je aj tesná dvojhviezda Struve 362 a široký pár hviezd 9^m. Podobný sa nachádza aj 16´západne. V 300 mm ďalekohľade uvidíme 40 hviezd voľne a nepravidelne usporiadaných. Desať hviezd je koncentrovaných blízko najvýchodnejšej hviezdy štvorhrana, osem v SV-JZ reťazci. Nejakých dvadsať hviezd je aj okolo západnej a južnej strany "kvetináča".

Tabuľka

© 2003-2004