Astropozorovanie

 Úvod

Aktualizácia a novinky

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Andromeda

Antlia

Aquarius

Aquila

Aries

Auriga

Bootes

Camelopardalis

Cancer

Canes Venatici

Canis Minor

Capricornus

Cassiopeia

Coma Berenices

Corona Borealis

Cygnus

Equuleus

Leo

Lyra

Sagitta

Scutum

Ursa Minor

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Cassiopeia, Cassiopeiae, Cas

Nápadné súhvezdie, patrí medzi 48 súhvezdí prevzatých od antických Grékov. Predstavuje kráľovnú Kasiopeju sediacu na tróne, krásnu, ale márnivú ženu etiópskeho kráľa Cephea, ktorá svojou namyslenosťou skoro zavinila smrť svojej dcéry Andromédy, keď sa vychvaľovala, že jej dcéra je krajšia ako morské nymfy Néreidy. To rozhnevalo boha morí Poseidona, pretože jeho žena bola tiež jedna z Néreíd. Na jej radu vypustil z hlbín mora obludu, nazývanú Kraken /na oblohe ho predstavuje súhvezdie Veľryby/, aby spustošila Cefeovo kráľovstvo. Podľa rady z veštiarne v Delfách, jedinou možnosťou ako zachrániť celú ríšu, museli rodičia svoju dcéru obetovať - prikovať ku skalnému útesu nad morom ako korisť obludy. Andromédu nakoniec zachránil Perzeus, a dlho netrvalo, kým sa s ňou oženil. Kráľovná Kasiopeja zostala potrestaná aspoň tak, že je na oblohe pripútaná k svojmu trónu a polovicu svojho obehu okolo Polárky trávi hlavou dole, čím Néreidy dosiahli, aby sa naučila skromnosti a zbavila sa pýchy a chváli. Všetkých päť hlavných postáv tohto príbehu - Andromédu, Kasiopeju, Cefea, Perzea a Veľrybu vidíme spolu na oblohe najlepšie na prelome jesene a zimy.

Súhvezdie neďaleko severného pólu, v našich zemepisných šírkach je cirkumpolárne. Patrí medzi súhvezdia, ktoré na oblohe ľahko rozoznáme. Pätica jasných hviezd utvára charakteristický obrazec súhvezdia tvaru "W" alebo "M" položeného v Mliečnej ceste bohatej na hviezdy, na protiľahlej strane Polárky od Veľkého voza. Kasiopeja vrcholí o polnoci v blízkosti zenitu začiatkom októbra. Najlepšie obdobie na jej pozorovanie je teda počas skorých večerov neskorej jesene a začiatkom zimy. Obsahuje 90 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Na oblohe zaberá 0,182 sr.  

Súhvezdie je mimoriadne bohaté na otvorené hviezdokopy. Niektoré patria medzi tie najkrajšie na oblohe, iné tvoria iba drobné skupiny alebo zväzky hviezd usadených v bohatých hviezdnych poliach, preto ich nie je jednoduché objaviť a správne identifikovať. Bez podrobnej mapky súhvezdia sa v tejto oblasti môžeme rýchlo stratiť. Súhvezdie je takisto ozdobené niekoľkými hmlovinami, pár galaxiami a veľkým množstvom farebných dvoj- a viacnásobných hviezd.

mapa súhvezdia Kasiopeja, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m /podrobnejšie mapy na konci stránky/

Schedar - α Cassiopeiae, oranžová hviezda vzdialená 160 sveteľných rokov, je 200x svietivejšia ako naše Slnko, na oblohe sa javí ako hviezda 2,23^m. Na oblohe ju však sprevádzajú ďalšie tri optické zložky. Najskôr v malom ďalekohľade zbadáme v odstupe 64,4" modrastého sprievodcu 8,9^m, ktorý pekne kontrastuje s hlavnou hviezdou. Vo väčšom ďalekohľade sa pridajú ďalšie dve, oveľa slabšie zložky, 12,7^m a 13,7^m.

Caph - β Cassiopeiae, pravá hviezda písmena "W", vzdialená 47 sveteľných rokov je svietivejšia 16x ako Slnko, 2,27^m.

Cih - γ Cassiopeiae, biely obor, hviezda v strede písmena "W", je nepravidelnou premennou hviezdou. V roku 1937 sa zjasnila až na 1,6^m, čo zodpovedá hviezde Bellatrix z Orióna, ale už v roku 1940 dosiahla 3,3^m. Medzitým jej jasnosť poklesla na súčasných 2,4^m. Okolo hviezdy sa nachádza obal, tvorený unikajúcou látkou s hviezdy, čím sa vysvetľuje zmena jej jasnosti. Podobné hviezdy sa označujú ako "hviezdy s obalom" a hviezda Cih je jediným ich prípadom viditeľným voľným okom. Je asi 100x svietivejšia ako Slnko a vzdialená 100 svetelných rokov. Pomocou väčšieho amatérskeho ďalekohľadu odhalíme v odstupe 2 oblúkových sekúnd sprievodcu jasnosti 11^m.

Ruchbah - δ Cassiopeiae, premenná hviezda typu Algol mení svoju jasnosť medzi 2,7^m a 2,8^m v rozpätí 759 dní. Vzdialená je 45 sveteľných rokov.

ε Cas - ľavá, najslabšia hviezda "W", dosahuje 3,38^m. V absolútnej jasnosti je však zo všetkých najjasnejšia, vo vzdialenosti 500 sveteľných rokov žiari 1 000x jasnejšie ako naše Slnko.

Achird - η Cassiopeiae, dobre známa dvojhviezda, objavená v roku 1779 Williamom Herschelom. Žltá, zlatá hviezda má v odstupe 13 oblúkových sekúnd /v perióde sa odstup mení od 5" do 16"/ sprievodcu jasnosti 7,4^m s červeným, purpurovým nádychom, ktorý ju obehne za 526 rokov. Dvojhviezdu rozlíšime v 6 cm ďalekohľade.  

ι Cas - jedna z najkrajších trojhviezd na oblohe. Hlavná, biela hviezda jasnosti 4,7^m je sprevádzaná žltou a modrou zložkou. Vo vzdialenosti 2,3 oblúkovej sekundy sa nachádza prvý sprievodca jasnosti 7^m, ktorý ju obehne asi za 840 rokov. V odstupe 7,2" sa nachádza druhá zložka súvisiaca s týmto systémom, s jasnosťou 8,4^m.  

ρ Cas - nepravidelná premenná hviezda, podobne ako R Coronae Borealis, jej jasnosť kolíše medzi 4,1^m s 6,2^m. Tento výnimočne svietivý nadobor je vzdialený 200 sveteľných rokov.

σ Cassiopeiae - v aspoň 200 mm ďalekohľade sa ukáže pekný pár bledomodrej a žltej hviezdy, umiestnený v úchvatnom hviezdnom poli. Zložky sú jasné 5^m a 7,1^m, v odstupe 3".

R Casiopeiae - dlhoperiodická premenná hviezda s rozpätím magnitúdy od 4,7 do 13,5 v priebehu 431 dní.  

RZ Cassiopeiae - zaujímavá zákrytová premenná hviezda. Perióda zmien jasnosti je iba 1,19 dňa, ale pokles jasu z 6,18^m k 7,72^m trvá iba dve hodiny, zatiaľ čo zjasnenie potom nastáva okamžite a v ďalších dvoch hodinách sa hviezda vracia späť do svojej pôvodnej magnitúdy.

CAS A - zvyšok supernovy, ktorá sa  na oblohe objavila pravdepodobne pred niekoľkými desaťtisícami rokov. Dnes zachytávame z tejto oblasti, na juh od M52, najsilnejší stelárny rádiový zdroj na celej oblohe.

Tychova hviezda - alebo Supernova 1572, jedna z troch pozorovaných a dokumentovaných supernov, ktoré v dávnej minulosti vybuchli v našej Galaxii. Meno dostala po Tychovi Brahem, ktorý pozoroval jej výbuch 11. 11. 1572 a priebeh jasnosti, až kým sa nestratila z oblohy. Vtedy si možno ani neuvedomil, že hviezda vybuchla vo vzdialenosti 16 300 svetelných rokov. Hviezda zažiarila severozápadne od hviezdy κ Cas. V maxime sa zdanlivou jasnosťou vyrovnala Venuši, maximálnu jasnosť dosiahla až -4,0^m a bolo ju vidieť i cez deň. Dnes je opäť hviezdou zdanlivej jasnosti menej než 19^m, s hmlovinou, rádiovým a rtg zdrojom žiarenia.

M52 - otvorená hviezdokopa v západnej časti súhvezdia, takmer na rozhraní so súhvezdím Cefeus, ležiaca na predĺženej spojnici hviezd α - β Cas, ktorú v roku 1774 náhodne objavil Charles Messier pri pozorovaní kométy. Je pomerne rozsiahlou, bohatou a zhustenou kopou, patriacou k tým bohatším na severnej oblohe, zaberá asi 13 oblúkových minút. Celkovou jasnosť dosahuje 6,9^m a pod mimoriadne tmavou oblohou je viditeľná ako malá hmlistá škvrnka. Obsahuje okolo 120 hviezd /najjasnejšia má 8,2^m/ medzi 9. a 13. magnitúdou a spolu asi 200 hviezd vo vzdialenosti asi 6 000 svetelných rokov /vek sa odhaduje na 35 -50 mil. r./. 

Pri jej hľadaní nám dobre poslúži už triéder alebo malý ďalekohľad. V 10 cm ďalekohľade sa ukáže pekná, jasná, dobre zhustená kopa bohatá na slabé hviezdy. V 20 cm ďalekohľade je už zreteľnou skupinou hviezd, dobre "vyčnievajúcich" z okolitého hviezdneho poľa. Veľký počet bledomodrých hviezd pekne kontrastuje s niekoľkými žltkastými hviezdami. Vo väčšom ďalekohľade /30-35 cm/ je nádhernou hviezdokopou, jasnou, rozsiahlou a nepravidelnou, s miernym centrálnym zhustením.150 hviezd od 9. do 12. mag je zreteľne rozlíšiteľných. 

Kúsok juhozápadne sa hlavne na fotografických snímkach objavuje difúzna hmlovina Bublina NGC 7635. Južne od M52 sa nachádza ďalší objekt, malá otvorená hviezdokopa Czernik 43, ktorú tvorí asi 15 hviezd.

M 103 - otvorená hviezdokopa ležiaca bližšie k strednej časti súhvezdia, neďaleko hviezdy Ruchbah, v oblasti bohatej na otvorené hviezdokopy /NGC 654, NGC 659 a NGC 663/. Celková jasnosť tejto asi 7 000 - 9 000 svetelných rokov vzdialenej hviezdokopy je asi 7,4^m. Má približne 60 až 70 hviezd, z ktorých najjasnejšie nepresahujú desiatu magnitúdu. Vo hviezdokope sa nachádza jeden červený obor o niečo jasnejší ako 10^m a premieta sa do nej pomerne jasná dvojhviezda označovaná ako Struve 131 /pekný pár hviezd 6^m a 9^m v odstupe 28,2"/, tá však medzi jej členov nepatrí. 

Hviezdokopu rozoznáme už v triédri, pekný pohľad však poskytuje až v malom ďalekohľade, v ktorom sa ukáže ako atraktívna kopa pomerne jasných hviezd ležiacich v oblasti "trojuholníka", ktorého vrcholy tvoria tri jasnejšie hviezdy. V 200 mm ďalekohľade je nádhernou hviezdokopou, jasnou, veľkou, celkom bohatou a pomerne zhustenou s asi 40 dobre viditeľnými hviezdami 8. až 12. mag v oblasti "trojuholníka". M103 objavil P. Mechain v roku 1781, do Messierovho katalógu však bola pridaná o niečo neskôr.

NGC 103 - otvorená hviezdokopa tvorená 30 hviezdami s jasnosťou 9,8^m. Ďalekohľad s priemerom 10-15 cm ju ukáže iba ako malú, slabú, hmlistú a predĺženú škvrnu svetla. Jednotlivé hviezdy /12^m - 14^m/ nachádzajúce sa v bohatej oblasti slabých hviezd nám rozlíši 25 cm ďalekohľad.

NGC 129 - otvorená hviezdokopa /35 hviezd/ s celkovou jasnosťou 6,5^m, severne od hviezdy 5. magnitúdy. 10 cm ďalekohľad ju ukáže ako celkom rozsiahlu, nepravidelne rozstrúsenú kopu niekoľkých tuctov hviezd, v strede s "medzerou" bez hviezd. V 20 cm ďalekohľade je veľkou, nepravidelnou skupinou asi 50 hviezd deviatej až trinástej magnitúdy, plynulo prechádzajúcich do svojho okolia. V 30 cm ďalekohľade je jasnou, ale už uvolnenou kopou asi 35 hviezd.

NGC 146 - otvorená hviezdokopa tvorená 20 hviezdami /9,1^m/, v 10 cm ďalekohľade vyzerá ako slabá skupina hviezd, pri malých zväčšeniach viditeľná v tom istom zornom poli ako bledomodrá hviezda κ Cas a NGC 133. Jednotlivé hviezdy rozlíšime v 20 cm ďalekohľade.

NGC 147 - galaxia v južnej časti súhvezdia jasnosti 9,5^m,  pozorovateľná binárom 25x100. Aj v 20 cm ďalekohľade sa ukáže iba ako slabučká, jednotvárna škvrna v bohatom hviezdnom poli. Ani 30 cm ďalekohľad veľa krásy neprinesie, jej centrálna časť je viditeľná ako slabá "črta" eliptickej žiari s postupným zjasnením k stredu, oproti neďalekej NGC 185 asi stupeň na východ je oveľa ťažšie pozorovateľná.

NGC 185 - napriek svojej polohe v Mliečnej ceste, môžeme v Kasiopeji nájsť aj galaxie, dobre pozorovateľné primeranými ďalekohľadmi. Jednou z nich je NGC 185, ktorú už v 100 mm ďalekohľade zbadáme ako veľmi slabú, nevýraznú škvrnu v bohatom hviezdnom pozadí. V 200 mm ďalekohľade má oválny tvar s postupným zjasnením k stredu. Stupeň západne si môžeme všimnúť oveľa slabšiu galaxiu NGC 147. V 300 mm ďalekohľade vyzerá NGC 185 o niečo výraznejšie, ako zreteľné halo s dobre koncentrovaným stredom.

NGC 189 - otvorená hviezdokopa jasnosti 8,8 mag, v 20 cm ďalekohľade malá, nepravidelná skupina 20 hviezd. V 30 cm ďalekohľade zreteľná, voľne koncentrovaná skupina niekoľkých tuctov hviezd jasnosti medzi 11. až 13. mag. Vo väčších ďalekohľadoch sa už ukáže ako uvoľnená kopa, ale v oblasti bohatej na hviezdy ostane prakticky nepovšimnuteľnou.

NGC 225 - otvorená hviezdokopa jasnosti 7. mag, tvorená 15 hviezdami. Je viditeľná už v triédri alebo malom ďalekohľade. Ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 10 cm ju ukáže ako jasnú, veľkú a pomerne bohatú, ale voľnú kopu 20 hviezd sústredených zdanlivo v dvoch skupinách. V 20 cm ďalekohľade sa javí ako zreteľná skupina "trojuholníkového" tvaru s takmer rovnako jasnými hviezdami. Kopa na východe plynulo prechádza do svojho okolia. Ešte väčší ďalekohľad ju ukáže ako veľkú, jasnú, uvoľnenú kopu nepravidelného tvaru.

NGC 381 - Otvorená hviezdokopa tvorená asi 50 hviezdami. Je dobre viditeľná už v 10 cm ďalekohľade ako celkom zhustená a nakopená slabými hviezdami. V 200 mm ďalekohľade sa rozlíši niekoľko tuctov hviezd 12. až 13. magnitúdy s relatívne väčšou koncentráciou v južnej časti. Pri použití väčšieho ďalekohľadu dobre vytŕča oproti hviezdnemu poľu ako nepravidelný kruh bohato nakopených hviezd. Najjasnejšiu hviezdu, 10. magnitúdy, vidíme ako súčasť reťazca 5 jasných hviezd na severe kopy.

NGC 433 - Stock 22, v 250 mm ďalekohľade malá, kompaktná kopa 15 hviezd medzi 12. a 15. magnitúdou rozptýlených okolo hviezdy 9. mag. Pri použití ďalekohľadu 300-350 mm sa ukáže ako voľná, nepravidelná kopa asi 25 hviezd, ktoré zdanlivo tvoria hviezdne reťazce okolo hviezdy 8. magnitúdy. NGC 433 obsahuje ešte 8 hviezd 11^m a prinajmenšom 15 ďalších členov 12^m až 13^m.

NGC 436 - otvorená hviezdokopa jasnosti 8,8^m, neďaleko hviezdy φ Cas a NGC 457. V menších amatérskych ďalekohľadoch je malou, slabou, ale celkom koncentrovanou kopou v ktorej vynikajú tri jasnejšie hviezdy. Ďalekohľad s priemerom objektívu 20 cm ju zobrazí ako malú hviezdokopu, ale dobre sa črtajúcu v okolitom hviezdnom poli. Z jej 30 hviezd vyniká predovšetkým 9 členov 11. až 12. mag, niektoré ďalšie hviezdy sa dajú aspoň čiastočne rozlíšiť. V aspoň 30 cm ďalekohľade sa javí ako nápadné zoskupenie 30 hviezd. Pri väčšom zväčšení môžeme rozlíšiť niekoľko viacnásobných hviezd, pričom objekt sa uchováva ako celok a je vnímaný ako hviezdokopa.

NGC 457 - otvorená hviezdokopa, ponúka 80 hviezd, celková jasnosť je o niečo jasnejšia ako 6,5^m. Ide o mladú hviezdokopu, ktorej vzdialenosť je určená na asi 9 300 sveteľných rokov. Na severovýchodný okraj sa premieta hviezda 5. magnitúdy, φ Cas. Či je členkou hviezdokopy je zatiaľ nejasné. Náznak hviezdokopy uvidíme už triédrom alebo malým ďalekohľadom, ale až 200 mm ďalekohľad nám odhalí viac. V ňom sa ukáže ako nádherná kopa, mierne koncentrovaná zhlukom hviezd rôznych magnitúd. Najjasnejšia hviezda dosahuje 8,6^m. 

NGC 559 - otvorená hviezdokopa, ktorú tvorí asi 60 hviezd, s celkovou jasnosťou 9,5^m. Preto sa stáva pomerne náročné ju zahliadnuť v triédroch alebo malých ďalekohľadoch. V 10 cm ďalekohľade sa ukáže iba ako slabá, malá a hmlistá škvrna v ktorej sa južne od stredu dajú rozlíšiť 3 hviezdy. Ďalekohľad s priemerom objektívu 20 cm ju ukáže ako rovnomerne rozloženú "spŕšku" slabých hviezd. Môžeme rozlíšiť niekoľko tuctov hviezd 11. až 12. mag, ostatné sú na hranici viditeľnosti. Pri použití ešte väčšieho ďalekohľadu, asi 300 mm, uvidíme síce slabú, ale peknú kopu, bohatú a kompaktnú skupinu 40 ľahko rozlíšiteľných hviezd. Oproti hmlistému pozadiu sa však môžeme pokúsiť rozlíšiť aj slabšie hviezdy.

NGC 637 - otvorená hviezdokopa tvorená 20 hviezdami /najjasnejšia hviezda má 10^m/ s celkovou jasnosťou 8,2^m. Ďalekohľad s priemerom objektívu okolo 10 cm ju ukáže síce ako slabú, ale značne zhustenú skupinu hviezd "oblúkovitého tvaru". Môžeme rozlíšiť niekoľko hviezd, väčšina z nich je však na hranici viditeľnosti. V ďalekohľadoch 200 - 250 mm sa ukáže tesná, pôvabná hŕstka ôsmych celkom jasných a 15 slabších hviezd, dominujúcich v okolitom hviezdnom poli. Vo väčšom ďalekohľade je síce jasnou, ale už pomerne uvoľnenou nepravidelnou kopou niekoľkých tuctov hviezd medzi 10. a 14. mag.

NGC 654 - jasná otvorená hviezdokopa 6,5^m, ktorú tvorí 60 hviezd, z ktorých je najjasnejšou hviezda 7,4 magnitúdy. Už menší amatérsky ďalekohľad ju ukáže ako bohatý, menší zväzok slabších hviezd formovaný takmer rovnako jasnými hviezdami. V ďalekohľade s priemerom objektívu 20 cm rozlíšime asi 50 hviezd medzi 11. a 13. magnitúdou, ktoré tvoria tesné páry a úzke reťazce.

NGC 659 - pekná otvorená hviezdokopa, tvorená asi 40 hviezdami rozkladajúcimi sa na ploche v priemere iba 5´. Celková jasnosť je približne 8^m. Náznakovo ju objavíme 8 cm ďalekohľadom ako slabú kopu ležiacu severovýchodne od nápadného trojuholníka hviezd, ktorého súčasťou je aj hviezda 44 Cas /5,9 mag/. Hviezdokopa je však iba zrnitou škvrnou s tuctom hviezd rozlíšiteľných oproti zrnitému pozadiu umiestnenému v bohatom hviezdnom poli. V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 20 cm rozoznáme asi 30 hviezd 12. magnitúdy a slabších.

NGC 663 - otvorená hviezdokopa neďaleko spojnice hviezd Ruchbah a Segin, v pomerne bohatom hviezdnom poli.. Obsahuje približne 80 hviezd a dosahuje celkovú jasnosť 7,1^m a preto sa dá ľahko nájsť aj malým ďalekohľadom. Už v hľadáčiku vyzerá ako hmlistá škvrna. V 10 cm ďalekohľade je celkom jasnou a veľkou kopou asi 30 dobre pozorovateľných hviezd zdanlivo rozdelených do dvoch oblastí. V 20 cm ďalekohľade uvidíme všetky jej hviezdy, dobre viditeľné dvojhviezdy majú označenie Struve 151, 152 a 153. V 30 cm ďalekohľade je jasnou, značne bohatou a nepravidelnou skupinou 80 hviezd rozdelených do 2 oblastí akoby bezhviezdnou medzerou prechádzajúcou priamo cez stred z jedného okraja na druhý.

NGC 1027 - ďalšia z mnohých otvorených hviezdokôp v tomto súhvezdí. Tvorí ju 40 hviezd s celkovou jasnosťou 6,7^m.  V 10 cm ďalekohľade sa ukáže ako veľká, jasná a bohatá kopa v strede s nápadnou modrou hviezdou. Vo väčších ďalekohľadoch sa samozrejme dá skúmať o niečo detailnejšie.

Bublina - emisná hmlovina NGC 7635, na ktorej zhliadnutie budeme potrebovať aspoň 250 mm ďalekohľad. Hoci dosahuje 11. magnitúdu, vidieť ju v ďalekohľade dosť ťažko. Je pomerne rozsiahla a jej plošný jas je dosť malý. Pri asi 80x zväčšení sa javí ako extrémne slabá, rozsiahla "mušľa", letmo viditeľná pri bočnom pohľade okolo hviezdy 8. magnitúdy a ďalšej neďalekej hviezdy /7^m/ na západ od hmloviny, ktoré svojim jasom prekážajú pri pozorovaní tohto veľmi slabého objektu. Nevystačíme si ani s hmlovinovými filtrami.

NGC 7789 - jeden z významnejších klenotov oblohy, ktorý unikol Charlesovi Messierovi a bol objavený až v 18. storočí. C. Herschelovou. Ide o otvorenú hviezdokopu, tvorenú asi 100 hviezdami 11. mag a 200 slabšími hviezdami /celková jasnosť 6,7^m/, ktoré jednotvárne pokrývajú plochu asi 15´. Vzdialená je asi 5 900 svetelných rokov, vek sa odhaduje na 2 bilióny rokov. 

Pod veľmi tmavou oblohou je viditeľná aj voľným okom ako drobná hmlistá škvrnka, na polceste medzi hviezdami ρ a σ Cas. Dobre ju zbadáme aj v triédri alebo malom ďalekohľade. Už v 10 cm ďalekohľade sa objaví ako extrémne bohatá, jednotvárna a veľmi zhustená kopa slabých hviezd /najjasnejšia hviezda má 10,7^m/. V aspoň 20 cm ďalekohľade vynikne 100 hviezd medzi 11. a 12. mag na hmlistom pozadí. V 300 mm ďalekohľade je veľkolepou hviezdokopou, veľkou, bohatou, slabo zhustenou a dobre rozlíšiteľnou na jednotlivé hviezdy /asi 150/. Jej odľahlé hviezdy nepatrne splývajú s okolitým hviezdnym poľom.

NGC 7790 - otvorená hviezdokopa, v 100-150 mm prístroji je slabou hmlou /8,5^m/ v bohatom poli hviezd 6. až 7. magnitúdy, neďaleko hviezdokopy NGC 7789. V 200 mm ďalekohľade vyzerá ako slabá, ale celkom bohatá a koncentrovaná škvrna hviezdneho "prachu" /spolu 40 hviezd/, oproti hmlistému pozadiu vyniká asi 10 hviezd 11. až 12. mag, ďalšie hviezdy sa môžu stať zrejmejšie pri dlhšom pozornejšom pozorovaní. Ďalekohľad s priemerom objektívu 300 mm ju už ukáže ako jasnú, celkom bohatú a kompaktnú kopu 30 hviezd sústredených do 3 zhlukov.

Melotte 15 - otvorená hviezdokopa /6,5^m/ viditeľná aj v malých ďalekohľadoch ako zrnitá kopa niekoľkých tuctov hviezd medzi 8. a 9. mag. Pri použití ďalekohľadu s priemerom objektívu okolo 20 cm rozoznáme väčšinu jej hviezd /tvorí ju asi 40 hviezd/. Na fotografiách sa hviezdokopa ponára do emisnej hmloviny IC 1805, tú však bez 300 mm ďalekohľadu neuvidíme. Pomocou UHC filtru môžeme rozoznať jej najvýraznejšiu časť len ako slabučkú hmlu. V 400 mm ďalekohľade sa už ukáže rozsiahly, hmlistý kruhový oblak, v strede s Melotte 15.

Collinder 33/34 - dve menšie otvorené hviezdokopy, viditeľné aj v menších amatérskych ďalekohľadoch ako zrnité škvrny, nenápadne jasnejšie "kôpky" v bohatom hviezdnom poli, ktoré ich obklopuje. Pri použití 20 cm ďalekohľadu sú už o niečo bohatšie a jasnejšie ako pozadie Mliečnej cesty, ale aj napriek tomu sú stále viac menej nie ľahko rozlíšiteľné. 300 mm ďalekohľad rozlíši v Cr 33 asi 30 hviezd, Collinder 34 je bez jasnejších hviezd

Trumpler 1 - Cr 15, malá otvorená hviezdokopa jasnosti 8,1^m, ktorú tvorí 20 hviezd. Už v menšom ďalekohľade sa ukáže ako zhustený zväzok pol tucta hviezd svietiacich výraznejšie oproti hmlistému pozadiu. V 200 mm ďalekohľade je celkom peknou kopou dobre viditeľnou v bohatom hviezdnom poli ako malý zhluk dvoch tuctov hviezd jasnosti medzi 10. a 14. mag. 30 cm ďalekohľad ju ukáže navyše usporiadanú v dvoch "zástupoch", západná rada je nápadnejšia.

Trumpler 3 - Harvard 1, otvorená hviezdokopa /30 hviezd/, jeden z ľahšie pozorovaných objektov s týmto označením. Je viditeľná v dobrom binári alebo malom ďalekohľade ako celkom jasná a veľká kopa, s voľnejším nahustením asi 20 hviezd.

Stock 2 - jasná otvorená hviezdokopa /4,4^m/ tvorená 50 hviezdami, ktorá zaberá pomerne veľkú časť oblohy, 60´. Leží neďaleko, len 2 stupne SSZ od známej dvojitej hviezdokopy v Perzeovi. Je ideálnym objektom pre triéder, binokulár alebo malý ďalekohľad, v ktorom sa ukáže pri malých zväčšeniach ako veľká, voľnejšia kopa tvorená hviezdami 9. a 10. magnitúdy. 20 cm ďalekohľad hviezdokopu sprostredkuje ako jasnú, extrémne veľkú a "nezhustenú" kopu bohatú na hviezdy, ktoré tvoria pekné reťazce.

King 14 - malá otvorená hviezdokopa, skupina 20 hviezd /8,5^m/ pri hviezde κ Cas, pri malom zväčšení v tom istom zornom poli ako NGC 133 a NGC 145. V stredných ďalekohľadoch z nich môžeme rozlíšiť asi 8 hviezd, v 20 cm ďalekohľade sa pridá ďalších 7 hviezd. Všetky rozlíšime v 30 cm ďalekohľade, kde ich spolu zbadáme ako zreteľnú, voľnú a nepravidelnú kopu. 

podrobnejšia mapa časti súhvezdia Kasiopeja, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

podrobnejšia mapa časti súhvezdia Kasiopeja, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

© 2003-2004