Astropozorovanie

 Úvod

Aktualizácia a novinky

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Andromeda

Antlia

Aquarius

Aquila

Aries

Auriga

Bootes

Camelopardalis

Cancer

Canes Venatici

Canis Minor

Capricornus

Cassiopeia

Coma Berenices

Corona Borealis

Cygnus

Equuleus

Leo

Lyra

Sagitta

Scutum

Ursa Minor

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Cancer, Cancri, Cnc 

Rak je súhvezdie položené na ekliptike. Podľa gréckej mytológie sa jedná o obrovského raka, ktorý zadržal nymfu, aby ju mohol Zeus dostihnúť. Iná legenda spája toto súhvezdie s krabom, ktorý bol vyslaný Hérou na pomoc Hydre, s ktorou bojoval Herkules. Napriek tomu, že nepriamo zavinil smrť Hydry a sám bol zašliapnutý Herkulesom, Héra ho pre jeho statočnosť umiestnila na oblohu. Pred 2000 rokmi Slnko prechádzalo Rakom v čase letného slnovratu, v súčasnosti ním prechádza od 20. júla do 9. augusta. Znakom Raka sa ale stále označuje letný slnovrat a obratník severnej pologule sa nazýva obratník Raka. V súčasnosti vystupuje Slnko najvyššie na severnej pologuli na rozhraní súhvezdí Blížencov a Býka.

Nevýrazné súhvezdie zvieratníka severnej oblohy medzi Blížencami a Levom. Súhvezdie leží v strede rovnostranného trojuholníka, ktorý utvárajú hviezdy Pollux, Regulus a Prokyón. Je najmenej jasným súhvezdím zvieratníka, len jedna hviezda presahuje 4^m. Na večernej oblohe je u nás viditeľné od polovice novembra do júna. Rak vrcholí o polnoci koncom januára vo výške asi 60 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 60 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Na oblohe zaberá 0,154 sr.  

Rak sa pýši dvomi otvorenými hviezdokopami, jednými z najkrajších na celej oblohe. Tou jasnejšou je M44, ležiaca takmer v strede súhvezdia. V dávnych dobách, v roku 270 pred n. l., ich nazval "Praesepe", Jasličky, grécky básnik Aratus. Odvtedy uplynulo niekoľko storočí, keď ich v roku 1610 prvýkrát rozlíšil na jednotlivé hviezdy Galileo Galilei. V súčasnosti si na to vystačíme aj s bežným triédrom. V súhvezdí je tiež niekoľko dvojhviezd a pretože leží ďalej od Mliečnej cesty, nájdeme v ňom aj väčší počet slabších galaxií.

mapa súhvezdia Rak, hviezdy do 8^m, deepsky do 10,1^m

Acubens - α Cancri, "klepetá", hviezda 4,25^m. 

Altarf - β Cancri, najjasnejšia hviezda súhvezdia 3,5^m.

Tegmin - ζ Cancri, trojhviezda, dve najvýraznejšie zložky s magnitúdami 5,6 a 6,2 sú od seba vzdialené 5,7", čo postrehneme už 5 cm ďalekohľadom. Samotná jasnejšia hviezda je tesná dvojhviezda - asi 6^m, v odstupe 0,8" ju rozlíšime ďalekohľadom s priemerom objektívu 30 cm.

ι₁ Cancri - dvojhviezda rozlíšiteľná už 5 cm ďalekohľadom a s nenápadným kontrastom zlatožltej a bledomodrej zložky. Hviezdy majú jasnosť 4,2^m a 6,6^m, v odstupe 30,5 oblúkovej sekundy.  

ι₂ Cancri - trojhviezda, ktorú nerozlíši ani 30 cm ďalekohľad. Pri dobrých pozorovacích podmienkach je vidieť len ako predĺžená hviezda, s náznakom hlavnej žltej a druhej modrej zložky.

φ Cancri - pekná dvojhviezda aj v malých ďalekohľadoch. Obe biele zložky majú rovnakú magnitúdu 6,3, preto ich v odstupe 5,1" rozlíšime aj 6 cm ďalekohľadom.

Struve 1245 - viacnásobná hviezda. V 5 cm ďalekohľade rozoznáme hlavnú bielo-žltú hviezdu /6^m/ a jej žltého sprievodcu /7,2^m/. Počas dobrého seeingu sa pridá aj tretia, biela zložka.

R Cancri - premenná hviezda typu Mira Ceti so zmenami magnitúdy od 6,1 do 11,8 s periódou 362 dní.

RS Cancri - polopravidelná hviezda, mení magnitúdu od 6,2 do 7,7 s periódou 120 dní.

X Cancri - premenná hviezda s nápadným červeným odtieňom mení magnitúdu od 5,6 do 7,5 približne za 195 dní, vhodná na sledovanie triédrom.  

Jasličky - M44, známa otvorená hviezdokopa v strednej časti súhvezdia, na priamke, ktorú vytvárajú hviezdy Pollux /Blíženci/ a Regulus so súhvezdia Leva. Jasné hviezdy po okrajoch δ a γ Cancri boli nazvané "oslíci". Jasličky obsahujú asi 80 hviezd do 10. hviezdnej veľkosti a až 350 hviezd do 17. magnitúdy. Najjasnejšou je η Cnc, potom nasleduje 11. hviezd do 7. magnitúdy. Pri priaznivých pozorovacích podmienkach hviezdokopu uvidíme aj z väčších miest ako hmlistú škvrnu. 

Niekoľko hviezd /asi 20/ nám zobrazí už obyčajný malý hľadáčik. V ďalekohľade s priemerom objektívu 10 - 15 cm je M45 jasnou a veľkou kopou, môžeme rozoznať 60 hviezd medzi 6. a 12. mag. V 200 mm ďalekohľade sú veľmi jasné, neobyčajne veľké, hviezdy vytvárajú reťazce a blízko centra sa nachádza pekná trojhviezda. V 300 mm ďalekohľade sa naskytne veľkolepý pohľad. Hviezdokopa je mimoriadne jasná, veľká a uvoľnená. Rozlíšime asi 100 hviezd do 12. magnitúdy, ktoré sú usporiadané dvojmo, trojmo alebo v malých skupinách a majú zreteľnú žltú alebo modrobielu farbu. 

Hviezdokopa patrí do nášho "vesmírneho" okolia, je vzdialená iba 525 svetelných rokov, preto je jej priemer na oblohe úctyhodný, 1,5 stupňa /s najvzdialenejšími hviezdami/. Sú veľmi staré, predpokladá sa, že vznikli spolu s Hyádami, s ktorými majú spoločný vek, rýchlosť a pohyb. Ako akýsi hviezdny prúd spolu smerujú k bodu na rozhraní Orióna a Jednorožca.

M67 - otvorená hviezdokopa, ktorú objavil J. G. Koehler, niekedy pred rokom 1779. Nachádza sa v južnej časti súhvezdia, neďaleko hviezdy Acubens. V priestore však leží dosť ďaleko od galaktickej roviny /1 500 ly/ a je jednou z najstarších známych otvorených hviezdokôp /5 miliárd rokov, po NGC 188 a NGC 6791 - 7. miliárd r. pravdepodobne tretia najstaršia v celej Galaxii/. 

Na tmavej oblohe je na hranici viditeľnosti voľným okom, dá sa dobre rozpoznať v triédri, ale pekný pohľad na ňu dosiahneme až pomocou 60 mm ďalekohľadu s malým zväčšením, v ktorom môžeme rozoznať pár hviezd. Vo väčšom ďalekohľade, s priemerom objektívu 10 cm sa pridá ďalších 40 hviezd, s jasnosťou medzi 9. a 12. mag. V 200 - 250 mm ďalekohľade rozoznáme peknú jasnú kopu, ktorú tvorí skoro 100 hviezd do 14. magnitúdy,  zoskupených v niekoľkých hviezdnych reťazcoch. Veľkými ďalekohľadmi môžeme pozorovať až 1 000 hviezd do 16^m. M67 je od nás vzdialená 2 500 svetelných rokov.

NGC 2775 - najjasnejšia galaxia súhvezdia, malými ďalekohľadmi však nepozorovateľná, celková jasnosť dosahuje len 10,1^m. V 250 mm ďalekohľade z nej uvidíme asi pol stupňa južne od hviezdy 8. mag pomerne veľké jasné jadro, obalené v hmlistom hale. Môžeme si všimnúť postupné zvyšovanie plošného jasu smerom k stredu galaxie.

© 2003-2004