Astropozorovanie

 Úvod

Aktualizácia a novinky

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Andromeda

Antlia

Aquarius

Aquila

Aries

Auriga

Bootes

Camelopardalis

Cancer

Canes Venatici

Canis Minor

Capricornus

Cassiopeia

Coma Berenices

Corona Borealis

Cygnus

Equuleus

Leo

Lyra

Sagitta

Scutum

Ursa Minor

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Bootes, Bootis, Boo

Súhvezdie Pastier je známe už viac ako 3 000 rokov, je jedným zo 48 súhvezdí známych aj v starom Grécku. Spája sa s ním množstvo legiend. Pastier je často zobrazovaný ako muž vodiaci Veľkú medvedicu okolo pólu, môže byť synom bohyne úrody Déméter, oráč, ktorý vynašiel pluh, aby uľahčil prácu roľníkom na poliach alebo pohonič siedmich býkov /hviezdy Veľkého voza/.

Rozsiahle súhvezdie severnej oblohy medzi Herkulesom a Pannou, pripomínajúce tvarom papierového šarkana. Na večernej oblohe je u nás viditeľný od polovice februára do konca novembra. Obrazec z jasných hviezd pripomína päťuholník, ktorý vrcholí o polnoci začiatkom mája vo výške 70 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 90 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Pastier zaberá na oblohe 0, 276 sr.  

Súhvezdie sa nachádza ďaleko od Mliečnej cesty a tak neobsahuje žiadne hmloviny a otvorené hviezdokopy. Naopak, je preplnené množstvom galaxií, ktoré sú združené v pároch alebo skupinách, žiadna z galaxií však nedosahuje výnimočnú jasnosť. Najzaujímavejším deep-sky objektom je guľová hviezdokopa NGC 5466, ktorá je mimoriadne uvoľnená, s malou hustotou hviezd.

mapa súhvezdia Pastier, hviezdy do 6,5^m, deepsky do 9^m

Arktúr - α Bootis, "strážca medvedice", v skutočnosti ale najjasnejšia hviezda severnej oblohy a v celkovom poradí štvrtá najjasnejšia /0,0^m/. Keby sa nám ho náhodou nepodarilo hneď objaviť, môžeme si pomôcť štvornásobným predĺžením spojnice hviezd oja Veľkého voza smerom dole. Arktúr je najbližším oranžovým obrom - 35 svetelných rokov a s priemerom okolo 30 miliónov km a je si 20-krát väčší ako Slnko, svietivosťou ho však prevyšuje až 100 násobne. Spomedzi najjasnejších hviezd vykazuje Arktúr najväčší vlastný pohyb, ročne sa na oblohe posunie o 2,28 oblúkovej sekundy. A vďaka svojej blízkej vzdialenosti zmenila táto hviezda od roku 1570 svoju polohu na oblohe o jeden uhlový stupeň.  

Nekkar - β Bootis, hviezda 3,5 magnitúdy /vzdialená 140 svetelných rokov/ je polohou najbližšia hviezda k radiantu meteorického roja Kvadrantidy.  

δ Bootis - dvojhviezda s ľahko rozlíšiteľnými zložkami 3,5^m a 7,8^m v odstupe 105".

Izar - ε Bootis, Mirak alebo Pulcherrima - nádherná. Táto hviezda je v aspoň 10 cm ďalekohľade krásnou dvojhviezdou, skladajúcou sa s oranžovej /2,7^m/ a modrej zložky /4,9^m/ vytvárajúcej farebný kontrast, v odstupe 2,9".  

Asellus Secondos - ι Bootis, dve hviezdy jasnosti 4,8^m a 8,3^m v odstupe 38,4" rozlíšiteľné triédrom.  

κ Bootis - nádherná dvojhviezda už aj v malých ďalekohľadoch s jasnou, bielou primárnou hviezdou /4,6^m/ a modrastým sprievodcom /6,6^m/ v odstupe 13,4".

Alkalurops - μ Bootes, ľahko rozlíšiteľná trojhviezda. Vedľa hlavnej, žltej zložky /4,5^m/ uvidíme vo vzdialenosti 108,3" sprievodcu 7,1 magnitúdy, ktorý sa pri pozorovaní s aspoň 8 cm ďalekohľadom rozpadne na dve, o približne pol magnitúdu /7^m a 7,6^m/ rozdielne hviezdy /oranžová a žltá v odstupe 2,3"/.  

ν Boo - dvojhviezda rozlíšiteľná voľným okom, tvorená oranžovou a žltobielou zložkou v odstupe 14 oblúkových minút. Obe hviezdy majú približne 5. magnitúdu.

ξ Boo - tesná dvojhviezda, so zložkami 4,8^m /žltá/ s 6,9^m /červeno-oranžová/, ktoré majú vzájomnú obežnú dobu 149 rokov. Od roku 1980, keď dosiahli svoju najväčšiu vzdialenosť od seba /7,2"/ sa ich odstup postupne zase zmenšuje a v súčasnosti dosahuje približne 6". V najmenšom odstupe 1,8" sa sprievodca v malých ďalekohľadoch stráca. Systém je vzdialený 22 svetelných rokov. V zornom poli sa v odstupe 99" obyčajne objavuje aj ďalšia hviezda HR 5553 /6^m/, ktorá však s týmto systémom nijako nesúvisí.  

π Bootis - v 10 cm ďalekohľade pekný, jasný pár dvoch bielych hviezd /4,6^m a 5,8^m/ v odstupe 5,6".

NGC 5466 - guľová hviezdokopa, 9 stupňov severne od Arktúra, pri svojej 9. magnitúde jediný objekt súhvezdia, ktorý môžeme aspoň náznakovo objaviť aj v malom ďalekohľade. Leží vo vzdialenosti 50 000 svetelných rokov. Prvý si ju na oblohe všimol W. Herschel - 17. mája 1784. V prístrojoch s priemerom objektívu 20-25 cm pri použití 125x sa ukáže škvrna jasne viditeľných voľne koncentrovaných hviezd. Stred je výrazne škvrnitý, môžeme v ňom rozlíšiť niekoľko hviezd 11. magnitúdy. Na okrajoch sa ukáže množstvo slabších hviezd.

Kvadrantidy - aktívny meteorický roj, ktorý dosahuje maximum okolo 3-4 januára. Roj je pozoruhodný tým, že trvá iba jeden deň. Kométa tohto roja nebola nikdy identifikovateľná, dráha roja však pretína dráhu Zeme i Jupitera. Radiant meteorického roja sa nachádzal v súhvezdí Stenového kvadrantu /Quadrans Muralis/, ktoré ležalo na pomedzí Draka a Pastiera. Dnes už toto súhvezdie neexistuje, radiant preto v súčasnosti leží v severnej časti Pastiera, pri hviezde Nekkar. Z nášho územia je pozorovanie týchto meteorov trochu problematické. Severná časť Pastiera okolo 18. hodiny v tomto období len vykúka spod SSZ horizontu. V čase dolnej kulminácie, okolo 20. hodiny sa radiant, pod Polárkou dotýka severného horizontu. Pre kvalitnejšie pozorovanie sa odporúča vyčkať do polnoci a pozorovať až do skorého rána, kedy radiant vystúpi vysoko na oblohu.

© 2003-2004