Astropozorovanie

 Úvod

Aktualizácia a novinky

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Andromeda

Antlia

Aquarius

Aquila

Aries

Auriga

Bootes

Camelopardalis

Cancer

Canes Venatici

Canis Minor

Capricornus

Cassiopeia

Coma Berenices

Corona Borealis

Cygnus

Equuleus

Leo

Lyra

Sagitta

Scutum

Ursa Minor

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Canes Venatici, Canum Venaticorum, CVn

Súhvezdie Poľovné psy doplnil do hviezdnych katalógov v roku 1690 poľský astronóm Jan Hevelius. Dva poľovné psy sa už však dávnejšie predtým volali Asterion /tvoria hviezdy 18, 19, 20 a 23 CVn/ a Chara /alfa a beta CVn/. Ich pánom bol Pastier a podľa legendy mali naháňať oboch medveďov okolo severného pólu.

Malé súhvezdie severnej oblohy v pomerne pustej oblasti, pod ojom Veľkého voza, medzi Pastierom a súhvezdím Vlasy Bereniky. V našich zemepisných šírkach je sčasti cirkumpolárne, najvyššie na oblohe sa nachádza počas predlžujúcich sa večerov v priebehu jari. Vrcholí o polnoci začiatkom apríla vo výške asi 80 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 30 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. Na oblohe zaberá 0,142 sr. 

Nachádza sa v blízkosti galaktického pólu, preto toto súhvezdie vidíme od nás kolmo k Mliečnej ceste a tak nás nemôže prekvapiť, že je veľmi bohaté na mimogalaktické objekty. Prakticky všetky galaxie viditeľné v amatérskych ďalekohľadoch sú súčasťou mohutnej Superkopy galaxií, so stredom vzdialeným 60 miliónov svetelných rokov, na oblohe sa premietajúcim na rozhranie súhvezdí Vlasy Bereniky a Panna. Súčasťou tejto Superkopy je pravdepodobne aj naša Miestna skupina, ktorá leží na jej okraji. V Poľovných psoch rozlišujeme tri skupiny galaxií. Najbližšou, vzdialenou asi 20 miliónov svetelných rokov je Canes Venatici I, ktorá zahŕňa M94, M106, NGC 4214, NGC 4244, NGC 4395 a NGC 4449. Ďalšia skupina Canes Venatici II, vzdialená 35-40 miliónov svetelných rokov zahŕňa M63, NGC 4111, NGC 4242, NGC 4490, NGC 4618, NGC 4631 a NGC 4800. K tretej skupine, Ursa Major I, vzdialenej 70-80 miliónov rokov patria NGC 4145, NGC 4151, NGC 4217 a NGC 4369.

mapa súhvezdia Poľovné psy, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Cor Caroli - α CVn, "Karolove srdce", najjasnejšia hviezda súhvezdia. Takto túto hviezdu pomenoval Edmond Halley na návrh fyzika Sira Charlesa Scarborougha, ktorý na anglickom dvore tvrdil, že hviezda zažiarila mimoriadne jasne 29. mája 1660, keď sa anglický kráľ Karol II, zakladateľ hvezdárne v Greenwichi vrátil do Londýna. Iný príbeh hovorí, že sa jedná o srdce kráľa Karola I, popraveného na príkaz Olivera Cromwella v polovici 17. storočia, ktoré sa dostalo na oblohu. 

Hviezdu nájdeme neďaleko oja Veľkého voza, smerom k Vlasom Bereniky. V malom ďalekohľade je to ľahko pozorovateľná dvojhviezda, žlté zložky rozdielnych jasností, 2,9^m a 5,5^m ležia v odstupe 19,7". Hviezda je vzdialená 120 svetelných rokov a je 65x jasnejšia ako naše Slnko. Je najjasnejším členom triedy magnetických premenných hviezd /pri otáčaní okolo svojej osi k nám hviezda striedavo otáča svoj severný a južný magnetický pól/, ale opticky má prakticky konštantnú intenzitu. Hviezda mení jasnosť v rozsahu 0,1^m s periódou 5,47 dňa, a práve v tom istom čase sa okolo nej pohybuje spektroskopická hviezda.  

2 Canum Venaticorum - dvojhviezda, ktorú tvoria dve zložky 5,8^m a 8,1^m, nachádzajúce sa vo vzájomnom odstupe 11,4". V 6 cm ďalekohľade si všimneme ich vzájomný žlto-modrý kontrast.

25 Canum Venaticorum - dvojhviezda, ktorá sa v 15 cm ďalekohľade rozpadne na dve žlté zložky jasnosti 5^m a 6,9^m. Ich vzájomný odstup je 1,8".

Y Cvn /E-B 364/ - "La Superba", tak pomenoval v 19. storočí túto výrazne červenú hviezdu talianský astronóm Angelo Secchi. Je to premenná hviezda, ktorá mení svoju jasnosť z 4,8^m do 6,4^m v perióde 157 dní. Nápadný červený odtieň uvidíme celkom ľahko už v 5-6 cm ďalekohľadoch. Nezvyčajná, tmavo červená farba tejto a podobných hviezd je dôsledkom pôsobenia uhlíkových molekúl /ktoré sú v atmosfére bohato zastúpené/ absorbujúcich modré svetlo hviezdy. 

M3 - pôsobivá guľová hviezdokopa, v juhovýchodnej časti súhvezdia, smerom k Pastierovi, objavená Charlesom Messierom v roku 1764. Leží blízko okraja súhvezdia neďaleko hviezdy beta Coma Berenices, v polovici vzdialenosti medzi hviezdami Cor Caroli - Arktúr. Spolu s M13 a M5 sa radí k trojici najjasnejších guľových hviezdokôp na severnej oblohe. Vzdialená je približne 27 000 svetelných rokov. Najvhodnejším pozorovacím obdobím je jar, kedy prechádza okolo zenitu. Jej celková jasnosť je tesne pod 6. magnitúdou, teda za dobrých pozorovacích podmienok je tesne pod hranicou viditeľnosti voľným okom. 

Už v triédri uvidíme zreteľnú hmlistú škvrnu a v malom ďalekohľade postrehneme aj centrálne zjasnenie. Ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 10 cm uvidíme zrnitý hmlistý objekt, ktorého jas sa zvyšuje smerom k stredu. V 200 mm ďalekohľade je nádherným objektom, vážnym konkurentom M13. Má veľmi jasné, veľké jadro, ktoré postupne redne k okraju okolitých hviezd. V 300/350 mm ďalekohľade môžeme rozlíšiť aj hviezdy okolo jadra. Najjasnejšie hviezdy neprekračujú 12. magnitúdu /najjasnejšia má 12,7^m/. 

Vírová galaxia - M51 /so sprievodcom NGC 5195/, nachádzajúca sa v blízkosti oja Veľkého voza, na spojnici hviezd Cor Caroli a Benatnash. Bola objavená pravdepodobne už Charlesom Messierom v roku 1773, ale jej výnimočná "vírová" špirálová podoba bola odhalená až v roku 1845, keď na ňu namieril svoj šesť stopový reflektor v írskom Parsonstowne Lord Rosse. Stala sa tak prvou galaxiou špirálového typu, u ktorej bola vizuálne zistená jej podoba. Vidíme ju zhora, preto je jej tvar podobný víru s jasným jadrom. Patrí do malej skupiny galaxií v Poľovných psoch, je jej dominantným členom. Nachádza sa dosť blízko, svojou vzdialenosťou 13 miliónov svetelných rokov patrí ešte k našim susedným galaxiám. 

Patrí k jasnejším galaxiám na oblohe /8,4^m/, na rozpoznanie aspoň náznaku však budeme potrebovať svetelný triéder alebo ďalekohľad s priemerom objektívu okolo 8 cm. Určité náznaky špirálovej štruktúry by sme mohli rozpoznať už v 20 cm ďalekohľade, pochopiteľne tmavá obloha, dlhá adaptácia očí na tmu a bočný pohľad budú nevyhnutnou podmienkou. Galaxia sa smerom do centra zjasňuje, "most" k NGC 5195 však nie je pozorovateľný. Na plné vychutnanie vzhľadu tejto galaxie je potrebný 30 cm ďalekohľad, ktorý spoľahlivo zobrazí jej štruktúru. Veľké hmlisté halo obaľuje dobre koncentrované jadro. Pri dlhšom pobyte v tme a bočnom pohľade sú špirálové ramená celkom dobre viditeľné, oddelené tmavými "vírmi" južne a juhozápadne od jadra. Pri pozornejšom pohľade sa črtá aj "most", ktorý prepája M51 so satelitom NGC 5195. Satelit má podobnú jasnosť ako M51, ale je výrazne menší, halo sa javí veľmi mnohotvárne a na jeho JV rozhraní je zrejmý tmavý zárez. Ak si niekto môže dovoliť ďalekohľad s priemerom objektívu 400 mm a vyšším, pri Vírovej galaxiu sa má naozaj na čo tešiť, naskytá sa veľkolepý pohľad. Galaxia je nádherne viditeľná, špirálová štruktúra sa točí v smere hodinových ručičiek takmer úplne okolo veľkého jasného jadra. Špirálové ramená sú škvrnité s jasnými plochami a tmavými prachovými medzerami. "Spojovací článok" medzi M51 a NGC 5195 je viac ako zrejmý, navyše sa pri M51 dotýka jasného špirálového ramena. 

Slnečnica - M63, špirálová galaxia s priečkou, jasnosti 8,6^m, ležiaca na priamke hviezd Cor Caroli - Benatnash. Má oválny tvar s jasným, veľkým jadrom a s menej rozvinutými ramenami. Už v 250 mm ďalekohľade naozaj pripomína gigantickú nebeskú slnečnicu /zatiaľ asi najkrajšia galaxia akú som videl/. Bola objavená v roku 1779 Pierrom Mechainom a neskôr sa stala jednou z prvých galaxií u ktorých sa rozpoznala špirálová štruktúra. V roku 1973 v nej bola pozorovaná supernova 1971I, ktorá dosiahla 12. magnitúdu. V 200 mm ďalekohľade rozoznáme veľké jasné jadro "vnorené" v hale, v 300 mm ďalekohľade sa jadro začne javiť škvrnité a po okrajoch je obklopené slabým halom. Vzdialená je 35 000 svetelných rokov.

M94 - malá, ale veľmi kompaktná špirálová galaxia /8,2^m/, neďaleko spojnice hviezd Cor Caroli - Chara. Na tmavej oblohe ju nájdeme aj ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 6 cm /spolu s hviezdami Cor Caroli a Chara tvorí malý trojuholník/, hlavne vďaka jasnému jadru. Jej ramená sú tesne navinuté na jasnom kompaktnom jadre obklopeného eliptickým "halom". Vzdialená je približne 21 miliónov sveteľných rokov, je súčasťou skupiny Canes Venatici I. Nachádzajú sa v nej hlavne mladé modré otvorené hviezdokopy a rodiace sa hviezdy. Galaxiu objavil v roku 1781 Pierre Mechain. 

V bežných amatérskych ďalekohľadoch, okolo 200 mm, zbadáme jasné kruhové jadro obklopené slabším vonkajších oválnym halom. Viac menej sa však podobá na "nerozlíšiteľnú" guľovú hviezdokopu. Ďalekohľad s priemerom objektívu 40 cm ukáže oslňujúce jadro obklopené hmlistým halom, určitú škvrnitú štruktúru a sériu zjasnení na východnej a juhovýchodnej strane, ktorá naznačuje špirálovú podobu.

M106 - pomerne výrazná a rozsiahla špirálová galaxia, 8,4 magnitúdy, v severnej časti súhvezdia, jedna z tých jasnejších v tomto súhvezdí. Na pozorovanie jej špirálovej štruktúry /k nám naklonenou o 25^o/však potrebujeme väčší ďalekohľad. Patrí do malej skupiny galaxií spolu s niektorými vo Veľkej Medvedici. Je vzdialená približne 35 miliónov sveteľných rokov. Objavil ju P. Mechain v roku 1779. 

Zatiaľ čo v menších ďalekohľadoch /do 15 cm/ si všimneme iba jasné jadro s nápadným stredom, v 250 mm ďalekohľade je už jadro zabalené v slabom hale. Ďalekohľad s priemerom objektívu okolo 350 mm ukáže nenápadné škvrnky /zjasnenia/ a pri bočnom pohľade snáď aj náznak špirálovej štruktúry a veľmi slabé tmavé pásy. Južnejšia časť je o niečo nápadnejšia.

NGC 4214 - galaxia o niečo jasnejšia ako 10. magnitúda, pod tmavou oblohou ju zobrazí už 20 cm ďalekohľad ako jasné halo, o niečo jasnejšie v strednej časti. Javí sa o niečo predĺženejšie v smere jej sprievodcu, malej eliptickej galaxie NGC 4190, ktorá leží pol stupňa juhozápadne. V 400 mm ďalekohľade môžeme rozoznať vonkajší tvar "hala" a niekoľko zjasnení v tvare galaxie.

Cocoon Galaxy - NGC 4490 /9,8^m/, so sprievodcom NGC 4485 /11,9^m/. Dve interagujúce galaxie, kúsok juhozápadne od hviezdy beta CVn. V 25 cm ďalekohľade uvidíme NGC 4490 oproti NGC 4485 jasnejšiu, väčšiu a predĺženejšiu, s výraznejším stredom. NGC 4485 sa javí ako malá kruhová škvrna. V ďalekohľade s priemerom objektívu 35 cm môžeme pozorovať už niektoré detaily. NGC 4490 sa podobá na "padajúcu kvapku", ktorá je obklopená rozptýleným halom, z náznakmi niektorých zjasnení.

NGC 4631 - nápadná špirálová galaxia /9,2^m/, ktorú pozorujeme zboku. V 200-250 mm ďalekohľadoch sa ukáže ako hmlistý pruh, evidentne predĺžený so zúženými koncami a menej nápadnou "škvrnitou" štruktúrou. Západná časť je o niečo dlhšia a výraznejšia ako východná, ktorá je širšia a menej vnímaná. Ani centrálna vypuklina nie je rovnorodá, tlačí sa viac na východ a je rozšírená viac k severu. Väčší amatérsky ďalekohľad, 400-450 mm, pochopiteľne odhalí viac. V extrémne dlhom, tenkom pruhu s nepravidelným jasom, škvrnitým halom a zreteľne zúženými koncami sa pridajú početné zjasnenia a tmavé šmuhy pozdĺž hlavnej osy. V okolí sa nachádza eliptická galaxia NGC 4627 /12,4^m/, ktorá sa zobrazí ako malá slabá škvrna.

Upgren 1 - napriek svojej polohe, aj Poľovné psy majú otvorenú hviezdokopu. O žiaden exponát ale nepôjde, jedná sa skôr o kopu 10 hviezd, z ktorých najjasnejšia dosahuje 7. magnitúdu, tri ďalšie hviezdy majú asi 7,5 mag. V 200 mm ďalekohľade pri 100x zväčšení rozoznáme všetky jej hviezdy. Hviezdokopa je vzdialená 390 svetelných rokov.

© 2003-2004